Vzťahy Ruska a NATO sa dostali na úroveň priamej konfrontácie a Severoatlantická aliancia sa zapojila do konfliktu na Ukrajine, vyhlásil dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Námestník ruského ministra zahraničia Alexander Gruško predtým v dnes publikovanom rozhovore s ruskou agentúrou RIA Novosti k 75. výročiu založenia aliancie povedal, že vzťahy NATO a Ruska sa zhoršujú, ale že Moskva nemá v úmysle ísť s krajinami Severoatlantickej aliancie do konfliktu.
"Fakticky sa tieto vzťahy dostali na úroveň priamej konfrontácie. Krajiny NATO, aliancia ako taká, sú už naozaj zavlečené do konfliktu okolo Ukrajiny," citoval Peskov portál Vedomosti. Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina tiež kritizoval rozširovanie NATO, s čím podľa neho súvisí približovanie armádnej infraštruktúry aliancie k ruským hraniciam.
Krajiny Severoatlantickej aliancie, ktoré považujú Ruskú vojnu proti Ukrajine za nevyprovokovanú, podporujú Ukrajinu dodávkami zbraní alebo výcvikom jej vojakov a poskytovaním spravodajských informácií. Po ruskom vpáde na Ukrajinu sa k vstupu do NATO v obavách z ruskej rozpínavosti rozhodlo Fínsko a Švédsko.
Vzťahy medzi NATO a Ruskom sa zhoršujú
Námestník ruského ministra zahraničia Gruško vo dnes zverejnenom rozhovore však tvrdil, že Rusko nemá v úmysle vstupovať s krajinami aliancie do konfliktu. "V každom prípade my takéto úmysly nemáme, pokiaľ ide o členské krajiny aliancie," povedal Gruško. Uviedol však, že vzťahy medzi NATO a Ruskom sa zhoršujú a že všetky kanály dialógu medzi Moskvou sú na "kritickej nulovej úrovni", z čoho obvinil Washington a Brusel.
Putin na konci marca označil za "úplný nezmysel", že by Rusko mohlo zaútočiť na Poľsko, Pobaltie alebo Česko. "Voči týmto štátom nemáme agresívne úmysly," uviedol šéf Kremľa.
"Jednoducho nezmysel, ďalší spôsob, ako oklamať svojich obyvateľov a ako dostať z ľudí ďalšie peniaze, aby niesli bremeno na svojich bedrách," povedal v súvislosti s nákladmi na pomoc Ukrajine zo strany Západu.
Rusko chcelo zabrániť NATO v rozširovaní
Putin vyslal v noci na 24. februára 2022 ruské vojská na Ukrajinu a rozpútal tým najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Predtým Moskva v reakcii na obavy Západu a Kyjeva opakovane tvrdila, že na susednú krajinu nezaútočí. Jedným z deklarovaných ruských cieľov invázie na Ukrajinu bolo zabrániť NATO v rozširovaní jeho pôsobnosti v blízkosti Ruska.
Moskva už skôr uvádzala, že so NATO svojou podporou Ukrajiny de facto stáva stranou konfliktu. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová v stredu tiež vyhlásila, že sa aliancia vrátila k mysleniu z čias studenej vojny.
Novinárom povedala, že Severoatlantická aliancia nemá miesto v takzvanom "multipolárnom svete", o ktorý sa usiluje Moskva, aby ukončila dominanciu USA.
NATO vzniklo po druhej svetovej vojne ako obranná aliancia. Dnes si pripomína 75. výročie zakladajúcej zmluvy, ktorú v roku 1949 podpísalo 12 krajín. Po najnovšom rozšírení o Fínsko a Švédsko má teraz aliancia 32 členov. Rusko vedie vojenskú alianciu nazvanú Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorej členmi je niekoľko bývalých sovietskych republík.