Belgičanov čaká v nedeľu 9. júna trojité hlasovanie. Vyberať budú zástupcov do regionálnych zastúpení, federálneho parlamentu a tiež Európskeho parlamentu. Prieskumy naznačujú, že krajne pravicová strana Flámsky záujem a Nová flámska aliancia (N-VA), ktoré hovoria o nezávislosti Flámska, získajú najväčší počet mandátov vo federálnom parlamente, informuje spravodajca TASR.
V bohatšom Flámsku už tradične vyhrávajú flámski nacionalisti, kým vo frankofónnom Valónsku a v regióne Brusel v posledných voľbách triumfovali socialisti. Táto situácia sťažila zostavenie vlády a aj tento rok hrozia komplikované vyjednávania o novej koalícii.
V roku 2011 krajina prekonala svetový rekord bez vlády (541 dní) po voľbách z júna 2010. Po voľbách v roku 2019 rokovania o zostavení vlády trvali 493 dní a nakoniec vznikla viacfarebná sedemčlenná koalícia bez účasti víťaza volieb, N-VA s 28 percentami hlasov, v snahe udržať krajnú pravicu mimo rozhodovania.
Čo naznačujú prieskumy
Je otázne, či sa tento scenár opäť naplní. Podľa prieskumu, ktorý 25. mája zverejnili viaceré belgické médiá, súčasná koalícia nezíska vo voľbách väčšinu a nebude schopná zostaviť federálnu vládu.
Terajší premiér Alexander De Croo z menšej flámskej liberálnej strany pripomenul, že končiaca vláda aj napriek hospodárskej kríze zaistila indexáciu platov podľa miery inflácie a udržala kúpnu silu Belgičanov a vyšší rast HDP, ako je priemer EÚ.
Prieskumy však naznačujú, že 9. júna najviac zaboduje Flámsky záujem, separatistická, protiimigračná a zároveň protiglobalistická a protielitárska strana vedená Tomom Van Griekenom. Mohla by získať vo Flámsku 26,8 percenta hlasov. Na úrovni EÚ, a teda aj v europarlamente, je táto strana spojencom Národného združenia (RN) Mariny Le Penovej a holandskej Strany slobody (PVV) vedenej Geertom Wildersom.
Na vládnutie by Flámsky záujem potreboval N-VA, podľa prieskumov druhú najsilnejšiu stranu vo Flámsku (20 percent), ale líder tejto strany Bart De Wever zatiaľ nejaví záujem o takúto alianciu. Flámski socialisti by mohli získať 14,3 percenta hlasov a predbehli by tak Flámsku kresťanskodemokratickú stranu (CD&V), ktorej prieskumy dávajú 12,2 percenta hlasov.
Nerozhodnutí voliči
Vo Valónsku sa frankofónne liberálne Reformné hnutie (MR) spája so Socialistickou stranou (PS) a môžu získať 22,6 percenta hlasov. Na treťom mieste môžu byť kresťanskí demokrati (18 percent), potom Belgická robotnícka strana (PTB) so 14,5 percenta a zelení z hnutia Ecolo s 8,8 percenta.
V regióne Brusel prieskum naznačil najväčšiu podporu pre liberálov z MR (23,3 percenta), PTB (19,8 percenta) a PS (15,2 percenta).
Karty ešte môže zamiešať vysoké percento nerozhodnutých voličov. Podľa prieskumu z 25. mája 30 percent Belgičanov, ktorí majú povinnosť voliť, nevedelo, za koho zahlasujú vo federálnych a regionálnych voľbách. Pri eurovoľbách je nerozhodnutých 35 percent.
Ak už 10. júna bude jasné, ktoré politické frakcie v europarlamente Belgičania najviac podporili, dátum vzniku novej koaličnej vlády a jej zloženie zostane zrejme ešte dlhší čas veľkou otázkou.