Kandidátom nacionalistického Národného združenia (RN) na post francúzskeho premiéra bude 28-ročný znovuzvolený europoslanec Jordan Bardella. Dnes, deň po víťazstve RN vo voľbách do europarlamentu, to podľa agentúry AFP oznámil podpredseda strany Sébastien Chenu. "Hlas ľudu" už podľa podpredsedu za Bardellou stojí vďaka víťazstvu vo voľbách do EP.
Nové parlamentné voľby vo Francúzsku vyhlásil v nedeľu večer prezident Emmanuel Macron po tom, ako jeho centristická koalícia získala vo voľbách do europarlamentu 14,5 percenta a nacionalistické združenie RN jeho politickej sokyne Marine Le Penovej 31,5 percenta hlasov.
Macron uviedol, že chce dať Francúzom "novú šancu rozhodnúť o budúcnosti parlamentu". Termíny dvojkolového hlasovania pripadnú na 30. júna a 7. júla.
Podľa politológov, s ktorými v nedeľu hovorili francúzske médiá, môže Macron dúfať, že k parlamentným voľbám príde viac ľudí, ktorí odmietnu vládu krajne pravicového RN a Macronova koalícia získa väčšinu, ktorú teraz nedisponuje. Väčšinu však nemá ani RN a oslovení politológovia spochybnili, že by bolo schopné ju získať aj ak pre neho voľby dopadnú dobre.
RN sa však po nedeli teší značnému volebnému úspechu - voľby do europarlamentu vyhrala strana už tretíkrát v rade, prvýkrát však s náskokom takmer 15 percentuálnych bodov. Do budúceho Európskeho parlamentu pošle 30 europoslancov. Francúzsku celkovo v EP pripadá 81 kresiel.
Bardella by bol v 28 rokoch zďaleka najmladším francúzskym premiérom, ak by sa ním po letných voľbách naozaj stal. Úradujúcim premiérom Francúzska je teraz Gabriel Attal, ktorý rokov tento rekord pokoril tiež v 34 rokoch veku.
Radšej históriu písať, než ju trpieť
Francúzske médiá hovoria o nevídanom Bardellovom úspechu. Pokiaľ ide o rozpustenie Národného zhromaždenia a vyhlásenie nových parlamentných volieb, predháňa sa v pomenovaniach ako „krok do neznáma“, „pokerový ťah“ či „extrémne riziko“.
"Kto môže veriť, že Emmanuel Macron vie, čo robí? Francúzska ľavica si na ceste k týmto nečakaným, ale veľmi zásadným voľbám musí byť vedomá svojej historickej úlohy ako hrádze proti fašizmu," komentuje vývoj šéfredaktor stredoľavého denníka La Libération Dov Alfons.
"Voľba históriu písať, radšej ako ju trpieť," cituje denník Le Parisien zo záveru Macronovho prejavu a dodáva, že prezidentovo rozhodnutie je v histórii piatej francúzskej republiky "extrémne zriedkavé".
Všetko alebo nič
Podľa denníka Le Monde však nebolo spontánne; na eventualite vyhlásenia nových volieb pracovala v Elyzejskom paláci skupina menej ako desiatich ľudí, ktorú tvorili Macronovi bývalí poradcovia, minister vnútra Gérald Darmanin alebo Macronov tajomník Alexis Kohler.
Sám Macron potom kľúčovým členom francúzskej vlády svoje rozhodnutie oznámil okolo 19:15, píšu médiá. Kým premiér Gabriel Attal ho podporil a ostatní vedeli, že prezidenta nemá zmysel prehovárať, predsedníčka francúzskeho parlamentu Yaël Braunová-Pivetová nesúhlasila absolútne a Macrona požiadala o súkromnú schôdzku, opisuje denník Le Figaro. Macron ju vyhovel, svoje rozhodnutie však nezmenil.
"Táto stávka v štýle ‘všetko, alebo nič‘ môže Francúzsku priniesť krajne pravicového premiéra za menej ako mesiac," píše Le Monde.
Že vyhlásenie nových volieb vníma ako riziko naznačil vo svojom prejave aj samotný prezident. Rozhodnutie označil za "vážne" a "ťažké", ale tiež za "akt dôvery". "Dôveru vo vás, drahí spoluobčania, a schopnosť francúzskeho ľudu urobiť pre seba aj budúce generácie správne rozhodnutie," uviedol Macron.
Macronova strana Obnova má teraz podľa agentúry Reuters 169 mandátov v Národnom zhromaždení z celkových 577. Národné združenie Marine Le Penovej má menej ako polovicu (88), v nedeľu si však pripísalo svoje doteraz najväčšie víťazstvo vo voľbách do Európskeho parlamentu, keď Macronovu centristickú koalíciu porazilo o viac ako 15 percentuálnych bodov.