Tisícky členov rôznych proiránskych militantných skupín z Iraku, Sýrie, Jemenu a ďalších krajín Blízkeho východu sú pripravené prísť bojovať do Libanonu po boku hnutia Hizballáh proti Izraelu, ak by terajší cezhraničný konflikt na severe Izraela prerástol do vojny.
Informovala o tom dnes agentúra AP s odvolaním sa na svoje zdroje z týchto frakcií a analytikov. Napätie medzi Izraelom a Hizballáhom v posledných týždňoch výrazne vzrástlo a aj o tomto konflikte bude vo Washingtone rokovať izraelský minister obrany Joav Galant, ktorý tam odletel dnes ráno.
Galant: Sme pripravení na akúkoľvek akciu
"Rokovania s vysokými (americkými) vládnymi činiteľmi je kľúčové pre budúcnosť vojny. Počas týchto stretnutí budem preberať vývoj na južnom a severnom fronte, v Gaze a Libanone," uviedol Galant pred odletom do USA podľa portálu The Times of Israel (ToI).
"Sme pripravení na akúkoľvek akciu, ktorá bude treba v Gaze, Libanone a ďalších oblastiach," dodal Galant, ktorý má v USA rokovať okrem iného so svojím americkým náprotivkom Lloydom Austinom či ministrom zahraničia Antonym Blinkenom.
Cieľom Galantovej cesty je podľa ToI prinútiť americkú vládu odblokovať dodávky ťažkých bômb, ktoré Washington pozastavil v súvislosti s rozsiahlou pozemnou operáciou izraelskej armády na juhu Pásma Gazy v oblasti Rafahu.
Portál ToI pripomenul, že Galantova návšteva sa koná krátko po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu tento týždeň zverejnil video, na ktorom Spojené štáty za pozastavenie dodávok zbraní kritizoval a uviedol, že Blinken ho ubezpečil, že vláda sa snaží "dňom aj nocou" pozastavenie odblokovať.
Biely dom v reakcii uviedol, že nevie, o čom Netanjahu hovorí, že ide len o jednu dodávku jedného typu zbraní, strán ktoré nie je nič nové. Hovorkyňa Bieleho domu tiež povedala, že ohľadom uvoľnenia zásielky sa vedú s Izraelom konštruktívne rozhovory.
Skoršie sporadické cezhraničné útoky medzi libanonským Hizballáhom a izraelskou armádou prerástli do intenzívneho, takmer denného ostreľovania vlani v októbri po teroristickom útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael, ktorým sa začala vojna v Pásme Gazy.
Hizballáh je spojencom Hamasu a obe tieto hnutia podporuje Irán. V posledných týždňoch sa konflikt na severe Izraela vyostril, keď izraelská armáda zabila vysokopostaveného regionálneho veliteľa Hizballáhu. Šiitské islamistické hnutie Hizballáh potom v reakcii vykonalo rozsiahly dronový a raketový útok na izraelské vojenské objekty na severe krajiny.
Zmierniť napätie sa pokúsil aj Macron
V stredu konflikt ďalej vyhrotil líder Hizballáhu Hasan Nasralláh, keď vyhlásil, že vojna s Izraelom by nemala pravidlá ani hranice. Tiež povedal, že vojna by sa týkala aj Cypru, ak by izraelskému letectvu poskytol svoje letiská. To ale odmietol cyperský prezident Nikos Christodulidis, podľa ktorého Cyprus nie je nijako zapojený do vojenských operácií v regióne.
Cyprus spolupracuje s Izraelom od marca na humanitárnom koridore do Gazy, ktorý ale príliš nefunguje kvôli prerušovaniu prevádzky amerického móla pri Gaze kvôli zlému počasiu. Nasralláh tiež v stredu zopakoval, že ak chce Izrael upokojiť konflikt s Hizballáhom, musí zastaviť vojnu v Pásme Gazy.
Zmierniť napätie sa tento týždeň pokúsil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého krajina má blízke vzťahy s libanonskou vládou. Macron navrhol vytvoriť spolu s USA a Izraelom skupinu, ktorá by sa napätie medzi Libanonom a Izraelom snažila zmierniť. Izrael ale tento návrh odmietol.
Ohľadom rôznych militantných skupín, ktoré v minulosti bojovali napríklad v sýrskej občianskej vojne, ostreľujú americké vojenské základne v Iraku a Sýrii či z Jemenu útočia na lode v Červenom mori, Nasralláh v stredu povedal, že Hizballáh má sám viac ako 100-tisíc bojovníkov. "Povedali sme im, ďakujeme, ale bojovníkov máme dosť," citovala dnes AP Nasralláha. Podľa neho je do súčasného vzájomného ostreľovania s izraelskou armádou zapojená len malá časť bojovníkov Hizballáhu.