Šéfov štátov a vlád krajín Európskej únie čaká vo štvrtok a v piatok jeden z najdôležitejších summitov poslednej doby. Vítajú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, s ktorým budú hovoriť o ďalšej vojenskej i finančnej pomoci Ukrajine, a tiež by sa mali dohodnúť na obsadení najvyšších postov v Európskej únii.
Očakáva sa tiež prijatie takzvanej Strategickej agendy, čo je niekoľkostranový dokument, v ktorom Európska rada vymedzí priority a strategické smerovanie Únie na najbližších päť rokov.
Situácia na bojisku
Podľa poslednej verzie záverov sa šéfovia štátov a vlád krajín Únie budú zaoberať aj situáciou na Blízkom východe a v Gruzínsku, migráciou, konkurencieschopnosťou Únie a tiež spoločnou bezpečnosťou a obranou Únie.
Ako v utorok večer v tradičnom predsummitovom liste potvrdil predseda Európskej rady Charles Michel, summit sa začne o 14:00 schôdzkou s ukrajinským prezidentom. So Zelenským budú európski štátnici diskutovať o aktuálnej situácii na ukrajinskom bojisku aj o tom, čo sa podarilo dosiahnuť od minulého stretnutia.
V tejto súvislosti Michel spomenul napríklad nedávne rozhodnutie členských štátov o tom, že výnosy z ruských aktív zmrazených v Európe budú využité pre Kyjev. Prvá časť peňazí určených na vojenskú pomoc - 1,4 miliardy eur - by sa mala na Ukrajinu dostať už budúci týždeň.
Premiéri a prezidenti členských krajín Únie budú následne preberať, ako ďalej zvýšiť pomoc krajine, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej agresii.
"Vzhľadom na to, že Ukrajina uplatňuje svoje prirodzené právo na sebaobranu, Európska rada vyzýva na posilnenie vojenskej podpory Ukrajiny," stojí v návrhu záverov schôdzky. "Na ochranu ukrajinského obyvateľstva a kritickej energetickej infraštruktúry sú naliehavo potrebné najmä systémy protivzdušnej obrany, munície a rakety," dodáva text.
Podpora pre Kyjev
Európski lídri opäť vyjadria pevnú finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu Kyjevu "tak dlho, ako to bude potrebné, a tak intenzívne, ako to bude potrebné". "Rusko nesmie zvíťaziť," stojí v predbežných summitových záveroch.
Ďalšou veľkou témou rokovaní bude situácia na Blízkom východe. Summit by mal opätovne odsúdiť "brutálne teroristické útoky vedené Hamásom a ďalšími teroristickými skupinami proti Izraelu 7. októbra 2023" a vyjadriť solidaritu a podporu Izraelu.
Zároveň však prezidenti a premiéri zdôraznia, že židovský štát musí "pri výkone svojho práva na sebaobranu za každých okolností plne dodržiavať záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva, vrátane medzinárodného humanitárneho práva".
Európska rada tiež zdôrazní dôležitosť rešpektovania rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, ktorý je právne záväzný. Súd koncom januára a potom znovu na konci marca vyzval Izrael, aby nekládol prekážky dodávkam potravín a ďalšej pomoci do Pásma Gazy.
Česko m k niektorým častiam textu stále výhrady. Prahe vadí "pár relatívne kontroverzných slovičiek", napríklad týkajúcich sa uznania štátu Palestína.
Závery sa ale ešte pred rokovaním niekoľkokrát menili a posledná verzia bude doladená práve až na samotnej schôdzke najvyšších únijných lídrov. S časťou týkajúcou sa Blízkeho východu má podľa všetkého problém aj niekoľko ďalších krajín, napríklad Nemecko, Rakúsko či Maďarsko.
Uznanie Palestíny
Palestínu síce nedávno uznali Slovinsko, Španielsko, Írsko a Nórsko, niekoľko európskych krajín vrátane Česka či Nemecka a Francúzsko sa ale k uznaniu palestínskeho štátu stavia rezervovane.
"Naša pozícia je taká, že to musí byť výsledkom politických rokovaní," povedal nedávno v Bruseli o uznaní Palestíny český minister zahraničia Jan Lipavský.
"V roku 1988 československá vláda, vtedy ešte komunistická, v rámci súznenia s moskovským diktátom vydala vyhlásenie, v ktorom sme uznali vyhlásenie palestínskej štátnosti. My ale s Palestínou ako štátom, ktorý by bol subjektom medzinárodného práva, nepracujeme, "uviedol minister.
"Neuznávame Palestínu ako štát, máme tam ale styčný úrad, takže máme diplomatické vzťahy na nižšej úrovni," dodal s tým, že Česko podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktoré bude opreté o medzinárodné právo.
Témou, o ktorej sa v posledných dňoch najviac špekulovalo, je rozdelenie kľúčových postov v Európskej únii. Už pred neformálnym summitom minulý pondelok sa všetko zdalo byť jasné a skloňovali sa len tri, respektíve štyri mená.
Funkciu predsedníčky Európskej komisie by mala mať istá doterajšia šéfka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová z Európskej ľudovej strany, ktorá zvíťazila v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu.
Hlavným kandidátom socialistov do čela Európskej rady, teda únijných summitov, je bývalý portugalský premiér António Costa a novou šéfkou únijnej diplomacie by sa pravdepodobne mala stať estónska premiérka Kaja Kallasová.
Dosiahnutie dohody
Predsedníčkou Európskeho parlamentu by potom mala byť opäť Roberta Metsolaová z EPP. Žiadna dohoda ale na tomto stretnutí dosiahnutá nakoniec nebola a všetci vo svojich vyjadreniach dúfali, že sa definitívnu zhodu podarí nájsť práve na rokovaní Európskej rady tento štvrtok a piatok.
Odvtedy sa ale niektoré veci zmenili, napríklad to, že treťou najsilnejšou stranou v Európskom parlamente už nie sú liberáli z Renew Europe (Obnova Európy), ale konzervatívci z ECR, ktorí získali do svojich radov ďalších členov.
Množí sa preto špekulácia, že by z toho dôvodu chcela hrať väčšiu úlohu vo vyjednávaniach talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá so svojou stranou Bratia Talianska je hlavnou predstaviteľkou ECR. Doteraz totiž vyjednávači "najväčších" strán taliansku političku viac-menej obchádzali.
Za európskych ľudovcov rokovania o obsadení kľúčových pozícií viedol poľský premiér Donald Tusk a jeho grécky náprotivok Kyriakos Mitsotakis, za sociálnych demokratov nemecký kancelár Olaf Scholz a španielsky premiér Pedro Sánchez. Liberálov potom zastupovali francúzsky prezident Emmanuel Macron a končiaci šéf holandskej vlády Mark Rutte.
Formálne potvrdenie
Tí sa podľa agentúry DPA dokonca počas nedávnej videokonferencie už dohodli, že štvorica nominovaná na najvyššie posty, o ktorej sa posledné dni hovorilo, platí. A summit to má len formálne potvrdiť.
Meloniová túto dohodu počas dnešného vystúpenia v talianskom parlamente skritizovala a podľa všetkého konečný súhlas s nomináciami zatiaľ nevyjadrili ani Maďarsko, ktoré bude na summite reprezentovať premiér Viktor Orbán, a Slovensko reprezentované na rokovaní prezidentom Petrom Pellegrinim. Česká republika podľa informácií ČTK s nomináciami problém nemá, avšak rovnako ako Taliansko by rada za podporu staronovej šéfky EK získala napríklad prísľub lukratívneho portfólia v novej únijnej exekutíve.
Predseda Európskej rady Michel je známy svojou podporou jednomyseľne prijatých riešení, aj keď podľa únijných zmlúv by stačila kvalifikovaná väčšina. Bude sa teda pravdepodobne snažiť "dostať na palubu" úplne všetkých, vrátane Meloniovej, poznamenal nemenovaný vysokopostavený únijný diplomat.
Jasné je však jedno: Aj podľa diplomatov sa dohady o takzvaných top jobs nebudú odohrávať na samotnom summite, teda v hlavnej rokovacej sále, ale skôr v iných miestnostiach a chodbách, podobne ako tomu bolo minulý pondelok. Európska rada by však následne v záveroch mala len krátko oznámiť, že ohľadom obsadenia hlavných únijných postov sa dosiahla dohoda.
Existujú všeobecné očakávania, že sa dohodu nakoniec podarí dosiahnuť, už sa však rieši aj možnosť, že by sa tak nestalo. Prípadný mimoriadny summit by sa mohol uskutočniť na budúci týždeň, ten ďalší júlový týždeň totiž už bude väčšina únijných lídrov na summite NATO vo Washingtone.