Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po svojom opätovnom zvolení v Európskom parlamente vo štvrtok vyhlásila, že si želá, aby ďalšia Komisia pod jej vedením bola znovu rodovo vyvážená.
Podľa nej sa to však netýka už úradujúcich členov Komisie, ktorých národné vlády opätovne potvrdili do tejto pozície, teda ani Slováka Maroša Šefčoviča, a Slovensko nemusí popri ňom predstaviť aj ženskú kandidátku. Informuje o tom spravodajca TASR.
Von der Leyenová pripomenula, že teraz začne komunikovať s lídrami členských krajín, aby jej predložili kandidátov na eurokomisárov. Spresnila, že s preverovaním nominácií začne už v polovici augusta a podobne ako pred piatimi rokmi aj teraz bude žiadať, aby členské krajiny nominovali jedného muža a jednu ženu.
Znovuzvolená šéfka Komisie uviedla, že je vďačná za podporu poslancov z frakcie Zelených, čo jej popri tzv. proeurópskych skupinách – Európskej ľudovej strane (EPP), Socialistoch a demokratoch (S&D) a liberáloch z Obnovme Európu (RE) - pomohlo získať dostatok hlasov na získanie druhého mandátu.
Upozornila, že najdôležitejšou úlohou pre EÚ je obrana demokracie. "Naša demokracia je napádaná zvnútra aj zvonka, a preto je kľúčové, aby demokratické sily stáli spoločne bok po boku a bránili našu demokraciu," uviedla.
Pred novinármi potvrdila, že v platnosti zostáva aj cieľ EÚ ukončiť do roku 2035 predaj vozidiel vytvárajúcich škodlivé emisie. Podľa nej eurokomisia pristúpi k cielenej novelizácii legislatívy o automobiloch umožňujúcej používanie syntetických palív (e-palivá).
Úradujúca predsedníčka EK vo štvrtkovom tajnom hlasovaní v EP získala od 707 hlasujúcich europoslancov 401 hlasov, 284 poslancov bolo proti a 15 členovia EP sa zdržali hlasovania. Na zvolenie jej stačilo 360 hlasov.
V europarlamente jej ako prvá zablahoželala predsedníčka zákonodarného zboru Roberta Metsolová. "Je to dôkaz vášho silného vodcovstva a neochvejných hodnôt v časoch kríz. Európa je silná a pripravená," vyhlásila Metsolová.
Ak by európski zákonodarcovia odmietli von der Leyenovej druhý mandát, lídri 27-člennej Únie by museli čo najrýchlejšie hľadať náhradu na túto pozíciu, aby následne europarlament mohol opätovne hlasovať.
To by znamenalo prinajmenšom mimoriadny nominačný samit EÚ v podobe videokonferencie lídrov, keďže uprostred letných prázdnin je náročné narýchlo pripraviť rokovania na najvyššej úrovni za osobnej prítomnosti šéfov vlád a štátov.