Zástupcovia 14 palestínskych frakcií sa na svojich rokovaniach v Číne dohodli na vytvorení "dočasnej vlády národného zmierenia", ktorá bude po vojne s Izraelom spravovať Pásmo Gazy.
Ako informovala agentúra AFP, čínsky minister zahraničných vecí Wang I v utorok na brífingu označil túto dohodu za najvýraznejší bod rokovaní o zmierení medzi palestínskymi frakciami, ktoré sa konali v Pekingu od 21. do 23. júla.
Dodal, že palestínske frakcie sa na nich zaviazali k "zmiereniu".
"Zmierenie je vnútornou záležitosťou palestínskych frakcií, ale zároveň ho nemožno dosiahnuť bez podpory medzinárodného spoločenstva," pripomenul Wang I po podpísaní Pekinskej deklarácie. Uviedol, že Čína chce "zohrávať konštruktívnu úlohu pri zabezpečovaní mieru a stability na Blízkom východe".
Vysoký predstaviteľ Hamasu Músa abú Marzúk v utorok potvrdil, že jeho militantná organizácia počas návštevy Číny podpísala dohodu s ďalšími palestínskymi skupinami vrátane Fatahu. Cieľom dohody je ukončiť rozdelenie palestínskych frakcií a posilniť ich jednotu.
Hamas a Fatah sú úhlavnými súpermi odvtedy, ako bojovníci Hamasu vyhnali Fatah z Pásma Gazy po ozbrojených potýčkach, ktoré nasledovali po víťazstve Hamasu vo voľbách v roku 2006.
Islamistické hnutie Hamas vládne v Gaze od roku 2007. Sekulárny Fatah ovláda Palestínsku samosprávu, ktorá má čiastočnú kontrolu nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás, ktorý vedie hnutie Fatah, predtým kritizoval islamistickú skupinu za rozpútanie vojny s Izraelom, zatiaľ čo Hamas obvinil palestínskeho prezidenta, že stojí na strane Izraela.
Zástupcovia Hamasu a Fatahu sa v Číne stretli aj v apríli s cieľom ukončiť svoje 17 rokov trvajúce spory. Ako pripomenula britská televízia Sky News, vzťahy Číny s Palestínčanmi siahajú do 60. rokov 20. storočia, keď Peking poskytoval potraviny, zbrane, výcvik a podporu Organizácii pre oslobodenie Palestíny (OOP).
V poslednom čase má Čína na Blízkom východe najmä finančné záujmy. Organizovanie rozhovorov o zmierení palestínskych frakcií je skôr prejavom snahy zvýšiť svoj diplomatický vplyv v regióne v čase, keď sú jej vzťahy s Izraelom napäté v dôsledku konfliktu v Pásme Gazy.