V drúzskom meste Madždal Šams, kde pri raketovom útoku v sobotu zahynulo 12 detí a mladistvých, dnes dopoludnia začali prvé pohreby a na miesto dorazili tisíce trucujúcich, informuje spravodajský web The Times of Israel.
Izrael útok na Golanských výšinách pripisuje libanonskému hnutiu Hizballáh. Iránom podporovaná militantná skupina akúkoľvek vinu odmietla.
Madždal Šams dnes ráno navštívil izraelský minister obrany Joav Galant. Obyvateľom povedal, že za nimi v tejto ťažkej chvíli stojí celý Izrael a Hizballáhu odkázal, že "za útok zaplatia".
"Zaplatia vysokú cenu"
Taktiež premiér Benjamin Netanjahu, ktorý kvôli útoku predčasne ukončil svoju návštevu USA, Hizballáhu odkázal, že "za tento útok zaplatí takú vysokú cenu, ako doteraz nezaplatil".
"Niet pochýb o tom, že Hizballáh prekročil všetky červené línie, čo sa odrazí v reakcii," povedal izraelský minister zahraničia Jisrael Kac stanici Channel 12. "Blížime sa k momentu, keď budeme čeliť totálnej vojne," dodal podľa agentúry AP.
Na sieti X Kac tiež uviedol, že Hizballáh, ktorý označil za "predĺženú ruku Iránu", cielene zasiahol civilistov a že skupina nerozlišuje medzi Izraelčanmi, ktorí sú Židmi a tými, ktorí sú iného vyznania. Cieľom Hizballáhu je podľa Kaca "zabíjať izraelských občanov".
Americký minister zahraničia Antony Blinken dnes povedal, že Spojené štáty nechcú, aby v oblasti došlo k eskalácii konfliktu a že o incidente USA rokujú s Izraelom. Podľa libanonskej diplomacie libanonská vláda požiadala USA, aby Izrael vyzvali na zdržanlivosť. Spojené štáty naopak vládu v Bejrúte požiadali, aby na zdržanlivosť vyzvala Hizballáh.
Návrat premiéra
Ten podľa dvoch bezpečnostných zdrojov agentúry Reuters preventívne vykľul niektoré kľúčové objekty v južnom a východnom Libanone v príprave na možné izraelské údery.
Izraelské stíhacie lietadlá v južnom Libanone v noci na dnes zasiahli niekoľko cieľov, avšak tvrdšia odpoveď sa podľa Reuters očakáva až po návrate premiéra Netanjahua a zasadnutí izraelského bezpečnostného kabinetu o 16:00 (15:00 nášho času).
Niektorí drúzi majú izraelské občianstvo. Mnohí z nich stále sympatizujú so Sýriou a odmietajú izraelskú anexiu Golan, no ich väzby na izraelskú spoločnosť sa v priebehu rokov prehĺbili, píše AP.
Golanské výšiny ako strategicky významnú oblasť na juhozápade Sýrie židovský štát obsadil počas vojny v roku 1967 a v roku 1981 ju v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN anektoval.Bývalý americký prezident Donald Trump v roku 2019 uznal zvrchovanosť Izraela nad Golanami, čím sa odklonil od pozície, ktorú do tej Doby Washington zastával.