Súčasných letných olympijských hier v Paríži sa po splnení prísnych podmienok zo strany Medzinárodného olympijského výboru zúčastňuje pod označením Individuálni neutrálni športovci celkovo 32 ruských a bieloruských športovcov.
Na ďalších sa vinou ruskej vojenskej agresie na Ukrajine trvajúcej od roku 2022 a s tým súvisiacimi sankciami nedostalo.
Pôvodne ich už v septembri mali ako náhrada v Rusku čakať Svetové hry priateľstva, akási „trucolympiáda“. Nakoniec si však budú musieť počkať na budúci rok.
Olympijské hry v Paríži 2024: Ruskí športovci majú zákaz účasti na súťaži
O odklade tejto akcie sa špekulovalo už dlhšiu dobu, avšak až tento utorok ho vo svojom vyhlásení oficiálne potvrdil aj organizátor v podobe Medzinárodnej asociácie priateľstva.
Hlavným dôvodom má byť „nedostatočný čas na zotavenie popredných športovcov“ z terajšej olympiády. Organizátori tvrdia, že sa v Moskve a Jekaterinburgu vo viac ako troch desiatkách športov objavia zástupcovia zo 70 krajín z celého sveta.
Peňažná motivácia
Lákajú ich vraj aj na finančné ohodnotenie. Zatiaľ čo na bežnej olympiáde je prax taká, že Medzinárodný olympijský výbor športovcov finančne neodmeňuje a bonusy v rôznych výškach vyplácajú svojim reprezentantom jednotlivé štáty, pokiaľ sa tak rozhodnú, v Rusku športovci dostanú peniaze priamo od organizátorov.
Grafika na webových stránkach v predchádzajúcich dňoch ukazovala, že víťazi by mali mať nárok v prepočte na 39 300 eur, športovci na druhom mieste vyše 23 500 eur a súťažiaci na treťom mieste približne 15 700 eur.
Predchádzajúca kritika aj spomienky na rok 1984
Medzinárodný olympijský výbor pritom s akciou v Rusku nesúhlasí a športovcov pred účasťou varoval. Rusko vraj v rozpore so základnými princípmi Olympijskej charty a rezolúciami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov chce zorganizovať politicky motivovanú športovú akciu. „Aby bola ich čisto politická motivácia ešte zjavnejšia, zámerne v týchto krajinách obchádzajú športové organizácie,“ uviedli už skôr zástupcovia Medzinárodného olympijského výboru.
Generálny sekretár Medzinárodnej asociácie priateľstva Jérôme Valcke, ktorý mimochodom v rokoch 2007 až 2015 pôsobil aj ako generálny sekretár Medzinárodnej federácie futbalových asociácií, a bol tak aj pri kontroverznej voľbe Ruska ako usporiadateľskej krajiny pre majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2018, pre portál Inside The Games podobné obvinenia poprel.
„Myslel som si, že šport je o priateľstve bez politickej či inej diskriminácie. Ruskí športovci, rovnako ako bieloruskí, majú právo zúčastniť sa súťaží. Však sú v Paríži. Akciu v roku 2025 možno teda usporiadať bez toho, aby bola namierená proti iným organizátorom,“ uviedol Valcke.
Hry priateľstva, v tuzemsku známe aj ako Družba 84, sa pritom v Sovietskom zväze (ZSSR) a ďalších ôsmich štátoch vrátane Československa konali už v roku 1984. Stalo sa tak na popud ZSSR po tom, čo spoločne s ďalšími socialistickými štátmi v období studenej vojny - oficiálne z obáv o bezpečnosť, ale zrejme aj v odvete za predchádzajúcu olympiádu - bojkotovali olympijské hry v Los Angeles. O štyri roky skôr totiž kvôli sovietskej okupácii Afganistanu hry v Moskve pre zmenu bojkotovali USA a ďalších takmer 30 štátov.
Družby, ktorá bola mnohými označovaná ako alternatívna olympiáda východného bloku, sa nakoniec zúčastnilo vyše dvetisíc športovcov zo 49 krajín. Medailové poradie neprekvapivo ovládol Sovietsky zväz.