Antarktída počas svojej zimy zaznamenala mimoriadne dlhú vlnu "horúčav", uvádza britský Národný inštitút pre polárny výskum, píše agentúra AFP.
Teplotné anomálie nie sú na najchladnejšom kontinente sveta neobvyklé, avšak "dĺžka teplého obdobia je nezvyčajná", uviedol polárny klimatológ Thomas Caton Harrison. Podľa predbežných údajov bola priemerná teplota pri zemskom povrchu v júli 2024 v celej Antarktíde o 3,1 stupňa Celzia vyššia, ako je bežné pre tento mesiac. Zima na tomto kontinente trvá od marca do októbra, ako približuje webový portál Antarctic Glaciers.
Podľa prepočtov údajov získaných nad pevninou a pevninským ľadom je to druhý najteplejší júl na kontinente od začiatku meraní v roku 1979, hodnotami ho prekonal len júl v roku 1981. Na základe údajov Univerzity v Maine dosahovali priemerné teploty od -34,68 stupňa Celzia do -28,12 stupňa Celzia. V niektorých oblastiach, Zemi kráľovnej Maud a vo východnej časti Weddellovho mora, dosiahla priemerná júlová teplota deväť až desať stupňov.
Posledné dostupné meranie zo 7. augusta ukázalo, že priemerná teplota kontinentu je -26,6 stupňa Celzia. Teplotné anomálie nie sú výnimkou ani počas zimy, ale pozoruhodné sú pretrvávajúce vysoké teploty, ozrejmil Harrison. "Veľmi skoré údaje naznačujú, že by to mohla byť mimoriadne teplá antarktická zima," dodal.
Antarktída je najchladnejší, najveternejší a najmenej obývaný kontinent planéty. Globálne otepľovanie však má dosah aj na túto časť sveta. Extrémne horúčavy na tomto kontinente majú ale veľký dosah, slúžia ako spúšťače väčšieho úbytku ľadu.
Podľa štúdie publikovanej v júni v magazíne Nature Geoscience vedci objavili nový kritický bod smerujúci k "nekontrolovateľnému topeniu" antarktických ľadovcov. Spôsobuje ho teplá oceánska voda prenikajúca medzi ľad a pevninu, na ktorej sa nachádza.
Ľadové kryhy sa topia v dôsledku globálneho otepľovania spôsobeného človekom. V dôsledku toho hrozí zvýšenie hladiny svetových morí, ktoré ohrozuje pobrežné komunity.