Ukrajinský vpád do ruskej Kurskej oblasti prekvapil Rusko a možno aj niektorých podporovateľov Ukrajiny. Západní spojenci Kyjeva z väčšej časti o ukrajinskej ofenzíve mlčia.
Napísala to dnes agentúra AP, podľa ktorej cezhraničnou ofenzívou, ktorá trvá už viac ako týždeň, sa Ukrajine podarilo prevziať iniciatívu na bojisku. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery boli ukrajinskí spojenci pred začiatkom ofenzívy informovaní, ak vôbec nejaké informácie mali, uvádza AP.
Biden je informovaný
Americký prezident Joe Biden uviedol, že je o vývoji informovaný. "Hovorím so svojimi spolupracovníkmi pravidelne, v posledných šiestich alebo ôsmich dňoch pravdepodobne každé štyri alebo päť hodín," povedal šéf Bieleho domu v utorok novinárom.
Ukrajinská ofenzíva v Kurskej oblasti podľa neho vytvára skutočnú dilemu pre ruského prezidenta Vladimira Putina. "To je všetko, čo o tom poviem, kým je to (operácia) aktívne," reagoval Biden na ďalšie otázky. Washington predtým uviedol, že nebol zapojený do žiadneho plánovania alebo príprav operácie.
Ani hovorkyňa Európskej komisie Nabila Massraliová nechcela zachádzať do detailov. "Európska únia nie je zapojená a nekomentuje operačný vývoj v prvej línii," uviedla.
"Plne stojíme za ukrajinským legitímnym uplatňovaním prirodzeného práva na sebaobranu a za úsilím Ukrajiny o obnovenie svojej územnej celistvosti, suverenity a o potlačenie nezákonnej agresie zo strany Ruska," oznámila Massraliová.
Posilnenie pozície
Niektorí analytici špekulujú, že zmyslom kurskej operácie je posilniť pozíciu Ukrajiny pri budúcich mierových rokovaniach.
Vojenskí experti sa zhodujú, že by ofenzíva mohla poskytnúť určitú úľavu ukrajinským jednotkám na východe krajiny tým, že Rusko odvelí niektorých svojich vojakov z frontovej línie. Ukrajinské ministerstvo zahraničia uviedlo, že Ukrajina nemá záujem o okupáciu ruského územia, ale zmyslom operácie je ochrana Ukrajincov.
Zdržanlivá a niekedy aj protichodná reakcia spojencov Kyjeva je mätúca, hoci zástancovia Ukrajiny zrejme ticho súhlasia s tým, že ukrajinské jednotky by mali mať možnosť brániť svoje územie, a to aj prostredníctvom cezhraničných útokov, píše AP.
Poľský premiér Donald Tusk ukrajinskú operáciu jasne podporil, hoci o nej vopred nevedel. "Čo ruské jednotky, ruské letectvo vykonávajú na Ukrajine, nesie znaky genocídy, neľudských zločinov a Ukrajina má plné právo viesť vojnu tak, aby čo najefektívnejšie paralyzovala Rusko v jeho agresívnych zámeroch," uviedol šéf poľskej vlády.
NATO dnes kurzovú operáciu odmietlo komentovať. Jeho končiaci generálny sekretár Jens Stoltenberg predtým uvádzal, že Ukrajina má právo brániť sa pred agresorom a západní spojenci pritom majú právo Kyjevu, podotkla AP.
Obrana na území agresora
Podľa právnych expertov "medzinárodné právo stanovuje, že štát, ktorý sa bráni, sa môže brániť aj na území útočníka". "To je jasné aj z nášho pohľadu," uviedol v pondelok hovorca nemeckého ministerstva obrany Arne Collatz.
"Medzinárodné právo umožňuje Ukrajine viesť obranu aj na území agresora. Ruská agresia proti Ukrajine od roku 2014 ničí životy miliónom nevinných ľudí. Ak chceme spravodlivý mier a nie jeho ilúziu, riešením je stav, keď sa všetky armády vrátia na medzinárodne uznávané hranice, "napísal v utorok na sieti X český minister zahraničia Jan Lipavský.
NATO sa však zároveň obáva, aby nebolo zatiahnuté do širšej vojny s Ruskom, ktoré disponuje jadrovým arzenálom, napísala AP a pripomenula, že niektorí spojenci si neželajú, aby zbrane a muníciu, ktoré jej posielajú, mohla Ukrajina použiť na úder na ruské územie. V pondelok taliansky minister zahraničia Antonio Tajani trval na tom, že zbrane, ktoré jeho krajina poskytuje, nemôžu byť použité na útok na ruské územie.
Súčasné ticho, ktoré zavládlo na strane radu ukrajinských spojencov, môže byť podľa AP čiastočne spôsobené tiež tým, že hoci Západ sľúbil Ukrajine pomôcť pri jej obrane, tak zároveň má obavu, čo by sa mohlo stať s Ruskom a jeho rozsiahlym jadrovým arzenálom, keby bol Putin porazený.