Zástupcovia krajín Európskej únie sa dohodli na obmedzení ochrany vlkov, čo má uľahčiť ich odstrel. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom dnes informuje agentúra DPA, podľa ktorej rozhodol fakt, že svoj doterajší postoj k otázke prehodnotilo Nemecko.

Európska komisia (EK) obmedzenie ochrany vlkov, ktorých populácie sa v krajinách EÚ rozširujú, navrhla už koncom minulého roka. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vtedy vyjadrila presvedčenie, že je potrebné vyvážiť ochranu vlkov a záujmy chovateľov, ktorým ohrozujú stáda dobytka.

Ochrancovia prírody návrh kritizovali s tým, že údaje o vlčích populáciách možnosť ich vybíjania neospravedlňujú.

Dohoda zástupcov únie počíta s tým, že stupeň ochrany klesne z prísne chráneného na chránený. Keď návrh formálne prijmú ministri členských krajín, bude predložený medzinárodnému výboru rozhodujúcemu o ochrane prírody stanovenému Bernským dohovorom. Tento dokument Rady Európy, ktorá nie je súčasťou Európskej únie, je záväzný pre viac ako 50 štátov.

Súčasné pravidlá vychádzajú podľa EK z údajov z konca 70. rokov minulého storočia, keď bol vlk v Európe málokedy vídaným druhom. V súčasnosti v niektorých krajinách EÚ prevyšuje veľkosť vlčej populácie 1000 jedincov. Podľa odhadov prírodovedcov žije v 27 európskych krajinách viac ako 15-tisíc vlkov, ktorých počet za posledné desaťročia vzrástol o štvrtinu.

"Koncentrácia vlčích smečiek v niektorých európskych regiónoch sa stala skutočným nebezpečenstvom, najmä pre dobytok. Aby aktívnejšie zvládali kritické koncentrácie vlkov, žiadajú miestne úrady o väčšiu flexibilitu," uviedla už vlani von der Leyenová.

K podobným a skôr okrajovým témam sa za úniu exekutívu zvyčajne vyjadrujú skôr jednotliví komisári ako samotná šéfka. Von der Leyenová, ktorá je z Nemecka, sa však vo veci vlkov osobne angažuje odvtedy, čo jej na farme pri Hannoveri vlk roztrhal jej obľúbeného rodinného poníka menom Dolly. Von der Leyenová však v minulosti odmietla, že by mal návrh s týmto incidentom súvislosť.