Izrael dnes v noci začal pozemnú operáciu na juhu Libanonu. Podľa vyhlásenia izraelskej armády ide o obmedzenú a presne zacielenú akciu v snahe zničiť pôsobisko hnutia Hizballáh blízko hraníc, odkiaľ ostreľuje sever Izraela. Akciu podporujú izraelské vzdušné sily a delostrelectvo, uviedlo vojsko židovského štátu.
Cieľom izraelských pozemných razií na juhu Libanonu budú stanovištia Hizballáhu, odkiaľ hnutie plánovalo teroristický útok na sever Izraela podobný tomu z vlaňajšieho 7. októbra, uviedol dnes hovorca armády Daniel Hagari. Zdôraznil, že oznámená pozemná operácia nie je vojnou proti libanonskému ľudu, ale proti Iránom podporovanému militantnému hnutiu Hizballáh.
Izraelské letectvo za posledné dva týždne výrazne zintenzívnilo údery proti Hizballáhu na mnohých miestach Libanonu, pri čom podľa libanonských úradov zomrelo vyše 1000 ľudí, časť z nich boli civilisti.
Izraelskí predstavitelia opakovane uvádzali, že pozemné sily sú pripravené vstúpiť do južného Libanonu s cieľom vytlačiť Hizballáh od hraníc a znemožniť mu odpaľovať rakety na Izrael.
Hizballáh pripravoval útok
Tieto lokalizované pozemné razie budú zamerané na oporné body Hizballáhu, ktoré ohrozujú izraelské mestá, kibucy a komunity v našom pohraničí," uviedol Hagari vo vyhlásení zverejnenom na sieti X.
"Hizballáh premenil libanonské dediny v susedstve izraelských dedín na vojenské základne pripravené na útok na Izrael," povedal hovorca. Hizballáh si podľa neho pripravoval pôdu na vpád do izraelských domovov "v štýle 7. októbra" a operáciu nazval "Dobytie Galilea".
"Na žiadnej z našich hraníc nedopustíme nový 7. októbra," uistil Hagari s odvolaním sa na prekvapujúci vlaňajší útok zhruba 3000 ozbrojencov palestínskeho teroristického hnutia Hamas, ktorí v južnom Izraeli pozabíjali na 1200 ľudí a 251 uniesli ako rukojemníkov, a podnietili tak doteraz prebiehajúcu vojnu v Pásme Gazy.
Hagari tiež poukázal na rezolúciu OSN číslo 1701 z roku 2006, podľa ktorej nesmie Hizballáh udržiavať vojenskú prítomnosť južne od rieky Litani, ktorá preteká Libanonom asi 30 kilometrov od hraníc s Izraelom.
"Osemnásť rokov po (rezolúcii) 1701 je Hizballáh najväčšou neštátnou armádou na svete a južný Libanon sa hemží jeho teroristami a zbraňami," povedal Hagari. "Ak libanonský štát a svet nedokážu vytlačiť Hizballáh od našich hraníc, neostáva nám nič iné, len aby sme to urobili sami," dodal hovorca izraelskej armády.
Hovorca armády Avičaj Adrai v príspevku na sieti X v arabčine špecifikoval dediny v libanonskom pohraničí, ktoré sa majú evakuovať, a ich obyvateľov vyzval, aby sa presunuli až za rieku Avalí. Tá pritom tečie približne 60 kilometrov severne od hraníc s Izraelom, teda výrazne ďalej ako rieka Litani spomínaná v rezolúcii OSN.
Izraelská armáda ráno tiež varovala libanonských občanov, aby necestovali svojimi automobilmi zo severu na južný breh Litani. Práve z oblasti južne od rieky chce Izrael vytlačiť príslušníkov Hizballáhu.
Hnutie poprelo prítomnosť izraelských vojsk
Nemenovaný predstavil izraelské armády agentúre AP povedal, že vojaci sa zatiaľ pohybujú v "dochádzkovej" vzdialenosti od hraníc a zameriavajú sa na dediny, ktoré ležia len stovky metrov od izraelského územia. Dodal, že podľa jeho informácií zatiaľ nedošlo k žiadnym stretom s bojovníkmi Hizballáhu.
Hovorca Hizballáhu Muhammad Afíf v prvom vyhlásení hnutia od oznámenia izraelskej operácie uviedol, že do Libanonu žiadni izraelskí vojaci nevstúpili. Hizballáh sa podľa neho doteraz nezapojil do „priamych pozemných stretov“ s izraelskými jednotkami, ale je pripravený na možnosť „priamej konfrontácie s nepriateľskými silami, ktoré by sa odvážili či pokúsili vstúpiť do Libanonu“.
Portál The Times od Israel označil tvrdenie hovorcu Hizballáhu za nepravdivé.
Libanon zažíva jedno z najnebezpečnejších období vo svojej histórii, povedal jeho premiér Nadžíb Mikátí. Podľa agentúry AFP tiež vyzval OSN na pomoc Libanončanom, ktorí kvôli izraelským útokom museli opustiť svoje domovy a ktorých je podľa neho už milión.
Libanonské militantné hnutie Hizballáh v odvete vypálilo niekoľko rakiet na severný a stredný Izrael z územia Libanonu. S odvolaním sa na izraelskú armádu to napísal portál The Times of Israel (ToI). Najmenej dve osoby boli zranené. Podľa Hizballáhu rakety mierili okrem iného na sídlo tajnej služby Mossad.
Austin v telefonáte uistil Izrael, pre ktorého sú Spojené štáty kľúčovým spojencom, americkou podporou v obrane pred Iránom a militantnými hnutiami, ktoré Teherán podporuje. "Minister (Austin) a minister Galant sa bavili o vážnych následkoch, ktoré ponesie Irán, ak sa rozhodne začať priamy vojenský útok na Izrael," uviedol vo vyhlásení Pentagón.
Prvý útok na utečenecký tábor
Podľa palestínskeho zdroja citovaného agentúrou Reuters Izrael v noci namieril jeden zo vzdušných úderov na najväčší palestínsky utečenecký tábor na území Libanonu. Ide o vôbec prvý útok na tábor Ajn Hilvá, ktorý leží na juhu Libanonu neďaleko prístavu Sajdá (Sidon).
Boje medzi Izraelčanmi a Hizballáhom trvajú od vlaňajšieho októbra, keď teroristi z Hamasu a ďalších palestínskych zoskupení zaútočili na juh Izraela a izraelská armáda v odvete začala doteraz pokračujúcu vojnu v Pásme Gazy.
Hizballáh na podporu Hamasu začal ostreľovať sever Izraela, evakuované tam museli byť desaťtisíce ľudí a obe strany si odvtedy vymieňali menšie cezhraničné údery, keďže izraelské sily sa sústredili na boje v Pásme Gazy.
V posledných dvoch týždňoch sa ale situácia v Libanone vyostrila po sérii explózií pagerov a vysielačiek využívaných Hizballáhom a následnom prudkom zintenzívnení izraelských úderov proti Hizballáhu na juhu Libanonu ale tiež v ďalších častiach krajiny. Ide o najtvrdšie údery od vojny s Hizballáhom v roku 2006.