Rozšírenie o šesticu krajín západného Balkánu je pre Európsku úniu prioritou, každý z týchto štátov ale postupuje samostatne a vlastnou rýchlosťou. Na tlačovej konferencii po rokovaní summitu takzvaného berlínskeho procesu to dnes povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Hostiteľ schôdzky, nemecký kancelár Olaf Scholz, už na úvod stretnutia vyhlásil, že EÚ je úplná len s balkánskymi krajinami v nej, a obzvlášť Srbsko a Kosovo vyzval na odloženie historických sporov v záujme spoločnej budúcnosti.
Akčný plán
Zástupcovia Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova, Severnej Macedónie a Srbska dnes v Berlíne podpísali okrem iného akčný plán pre vznik spoločného regionálneho trhu a novú dohodu o mobilite, ktorej súčasťou je aj ľahší prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Krajiny tak reagovali na žiadosť EÚ, aby pred plnoprávnym členstvom v EÚ prehĺbili vzájomnú hospodársku spoluprácu. Podľa von der Leyenovej bude vďaka tomu jednoduchšia aj ich integrácia do spoločného únijného trhu.
Severná Macedónsko, Srbsko, Čierna Hora, Albánsko a Bosna a Hercegovina majú štatút kandidátskej krajiny. Kosovo podalo žiadosť o členstvo v decembri 2022. V rozhovoroch o vstupe najviac pokročila Čierna Hora, takmer všetky vyjednávacie kapitoly boli v jej prípade otvorené a tri už predbežne uzavreté. Okrem zástupcov šestice balkánskych krajín, Scholza a von der Leyenovej sa stretnutia v Berlíne zúčastnili aj zástupcovia ďalších európskych štátov. Bol medzi nimi aj maďarský premiér Viktor Orbán, predseda chorvátskej vlády Andrej Plenković či zástupca Británie, ktorá sama EÚ opustila. Česko súčasťou berlínskeho procesu nie je, aj keď dlhodobo rozšírenie EÚ o krajiny západného Balkánu podporuje.
Spoločná perspektíva
Predsedníčka Európskej komisie pripustila, že rozšírenie o krajiny západného Balkánu nebolo vždy pre Brusel prioritou, v posledných rokoch sa to podľa nej ale zmenilo. Zdôraznila, že každá zo šestice krajín postupuje v procese samostatne, vlastnou rýchlosťou a celý proces je založený na zásluhách. Nie je podľa nej možné, aby sa krajiny na ceste do EÚ vzájomne zdržiavali. Tiež Scholz hovoril o "spoločnej perspektívne", ani podľa neho ale nie je možné, "aby sa krajiny vzájomne blokovali".
Scholz už na úvod vrcholného stretnutia povedal, že EÚ "je úplná len s krajinami západného Balkánu". Zvlášť Srbsko a Kosovo vyzval, aby "nechali históriu za sebou a vydali sa na cestu mierovej budúcnosti". Kosovo v roku 2008 vyhlásilo po krvavej vojne nezávislosť na Srbsku, Belehrad ho ale ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN vrátane Česka. Scholz označil po summite proces zmierovania Srbska a Kosova za "neuspokojivý".
Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková už na začiatku októbra na prípravnom stretnutí ministrov zahraničných vecí pred dnešným summitom povedala, že teraz majú balkánske krajiny "historickú šancu" na naplnenie dlhoročných sľubov členstva v EÚ. Prekážky podľa nej ale kladú vlastným krajinám niektorí politici, okrem iného udržiavaním úzkych väzieb na ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý vo februári 2022 nariadil inváziu na Ukrajinu, a rozpútal tak najväčší ozbrojený konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.