Nemecko je na križovatke, výzvy spojené s ruskou vojnou na Ukrajine, súperením USA a Číny i hospodárskymi problémami ho nútia hľadať novú cestu vpred.
V rozhovore to povedal nový český veľvyslanec v Nemecku Jiří Čistecký. Vzťahy Nemecka s Českom opísal ako historicky unikátne, krajiny podľa neho spoločne prekonali zložitú históriu a aj vďaka tomu sa naučili spolu hovoriť aj o ťažkých témach.
Názorové zblíženie
Jedným z nich je teraz potrebná migrácia, v ktorej sa ale podľa veľvyslanca nemecká pozícia čoraz viac blíži tej, ktorú Česko zastáva už od migračnej krízy v roku 2015. Do budúcnosti pritom nevylúčil ani zblíženie názoru na jadrovú energetiku.
Čistecký minulý týždeň odovzdal poverovacie listiny nemeckému prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi, a ujal sa tak oficiálne svojej funkcie.
V Nemecku pritom už v minulosti ako diplomat pôsobil, v rokoch 1996 až 1999 na veľvyslanectve v Bonne a potom do roku 2001 v Berlíne. Nemecko, do ktorého teraz prišiel, je podľa neho ale výrazne iné ako Nemecko 90. rokov.
"Panovala tu vtedy obrovská eufória a nadšenie," povedal v rozhovore Čistecký. Porevolučné nadšenie sa pritom týkalo aj spolupráce so strednou a východnou Európou.
"Nemecko bolo plné optimizmu, aké príležitosti to prinesie," dodal. Rozpad bipolárneho sveta, rastúci počet konfliktov, vrátane ruskej vojny na Ukrajine, aj zhoršenie hospodárskej situácie, ktoré vyvoláva nárast populizmu a podpory radikálnych strán ale podľa veľvyslanca Nemecko prekvapili.
"V spoločnosti je cítiť tlak a nervozita," uviedol. Krajina sa preto podľa neho teraz nachádza na križovatke a bude si musieť vybrať cestu, ktorou sa vydá.
Unikátne vzťahy
Vzťahy Nemecka s Českom sú podľa Čisteckého však unikátne, a to aj tým, že sú dobré na všetkých úrovniach: od najvyšších politikov po bežných občanov.
"Zďaleka to neznamená, že sa na všetkom zhodujeme... ale naučili sme sa spolu hovoriť aj o ťažkých témach," povedal.
Zásadné pre dnešné porozumenie pritom podľa neho bola zložitá diskusia o česko-nemeckej minulosti, vďaka ktorej sa Česko a Nemecko naučili prekonávať rozdielne názory a hľadať spoločné riešenia aj pri ťažkých témach.
Jedným z nich je teraz migrácia. Nemecko pritom podľa veľvyslanca pod tlakom domácich problémov mení svoj prístup k nej a hľadá riešenie, ktoré by bolo v súlade s právom na azyl a rešpektom k ľudským právam, ale zároveň zodpovedalo jeho bezpečnostným potrebám a hospodárskym možnostiam.
"A to je v zásade niečo, čo Česká republika hovorila v roku 2015 aj 2016... A my dnes vidíme, že sa Nemecko tejto pozícii veľmi približuje, ak nie je takmer identická, "povedal.
Zložitá je podľa Čisteckého v česko-nemeckých vzťahoch tiež debata o energetike, predovšetkým tej jadrovej. O ukončení výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku rozhodla v máji 2011 vláda konzervatívnej kancelárky Angely Merkelovej. Podnetom k tomu bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime.
Dovozca elektriny
V roku 2023, keď Nemecko skončilo s jadrom, sa krajina po prvý raz za viac ako 20 rokov stala čistým dovozcom elektriny. Tiež v rozprave o jadrovej energetike by sa ale podľa veľvyslanca mohol nemecký názor v budúcnosti priblížiť tomu českému, keďže v rozprave o jadre v Nemecku ešte nepadlo posledné slovo. "Nemecko začína vnímať, že jediná cesta vpred nie sú obnoviteľné zdroje," povedal.
Pred postom v Nemecku bol Čistecký od začiatku roka 2023 do apríla tohto roku chargé d ‘affaires českého veľvyslanectva v Moskve. Do Ruska tak prišiel v čase, keď už takmer rok viedlo útočnú vojnu proti Ukrajine. Česko je navyše od roku 2021 na ruskom zozname "nie priateľských krajín", na ktorý sa pôvodne dostalo len spolu s USA.
To podľa Čisteckého ovplyvnilo aj jeho prácu diplomata. "Tie vzťahy sú dnes zmrazené na úplnom minime," povedal. Z bežnej tvorivej diplomacie, na ktorú bol zvyknutý z postov v Nemecku, Rakúsku či Turecku, sa musel prispôsobiť diplomacii "udržiavacej".
Ďalší rozdiel oproti Nemecku je podľa neho ten, ako sa človek v Rusku cíti. "Cítite ako diplomat krajiny, ktorá nie je v priateľskom kontakte, ten tlak bezpečnostných zložiek... Tá atmosféra je tam ťažká, "dodal.
Pohľad na Rusko
Skúsenosti z Ruska sa Čisteckému budú hodiť aj v novej funkcii veľvyslanca v Nemecku, ktoré pred ruskou inváziou na Ukrajinu sadlo na spoluprácu s Moskvou.
Český a nemecký pohľad na Rusko je však teraz podľa neho veľmi podobný. "Zhodneme sa dnes, že Rusko je hrozba a že Rusko je impérium, ktoré má potrebu expandovať, a že nie je jasné, kedy a kam bude expandovať," povedal.
Zároveň podľa neho ale Nemecko v ekonomickej oblasti ešte zďaleka neopustilo myšlienku, že sa raz, až nastane mier, na ruské trhy vráti.
Poznanie, že Rusko využíva hospodárstvo ako nástroj na dosiahnutie politického vplyvu, sa ešte totiž nestihlo podľa veľvyslanca plne prepísať do nemeckej spoločnosti. Česko na rozdiel od Nemecka v tomto ohľade Rusko vníma "ďaleko realistickejšie".
Ohľadom potreby podpory Ukrajiny v obrane proti ruskej agresii sa ale obe krajiny podľa nového veľvyslanca zhodujú. Pripomenul napríklad, že Nemecko je hlavným prispievateľom do českej muničnej iniciatívy na podporu Kyjeva.
Berlín si je podľa Čisteckého plne vedomý, že porážka Ukrajiny by znamenala, že sa ruská hrozba priblíži k nemeckým hraniciam. Krajina by potom musela výrazne viac zbrojiť a postarať sa tiež o ďalších utečencov, ktorí by z Ukrajiny prišli.
Celkovo je podľa Čisteckého česko-nemecká spolupráca v oblastiach, v ktorých sa krajiny zhodujú, aj v tých, kde majú odlišné názory, dôležitá pre stabilitu v regióne. Ako prioritu svojho budúceho pôsobenia v Nemecku tak vidí to, "aby Česi a Nemci hľadali spoločné riešenia, nielen pre seba, ale aj pre Európu; alebo sa o nich aspoň bavili".