Washingtonský Kapitol v týchto dňoch plnia hlavne turisti a robotníci, ktorí pripravujú tribúny pre inauguráciu nového prezidenta Spojených štátov.
Kongres má prázdniny a zákonodarcovia sa vo svojich obvodoch venujú predvolebnej kampani. V končiacom sa funkčnom období toho však veľa nedosiahli, ani keď zasadali. Schôdzu Kongresu s poradovým číslom 118 charakterizovali spory a obštrukcie, ktoré môžu pokračovať aj po voľbách.
Neproduktívny Kongres
"Tento Kongres ...s republikánmi v Snemovni (reprezentantov) a s demokratmi v Senáte bol, dá sa povedať, historickým spôsobom dysfunkčný," povedal v rozhovore odborník na americkú legislatívu Joshua Huder, ktorý pôsobí v ústave Government Affairs Institute pri Georgetownskej univerzite vo Washingtone.
"Veľa toho neboli schopní urobiť. Bol to veľmi, veľmi, veľmi neproduktívny Kongres," pokračoval.
Problémy s prijímaním zákonov pramenia z aktuálneho rozloženia síl, keď má Republikánska strana veľmi tesnú väčšinu v snemovni a Demokratická strana podobne tesne kontroluje Senát.
Huder a ďalší expert, ktorého ČTK oslovila, avšak hovorili tiež o vplyve dlhodobých trendov a špecifik amerického systému, ktoré k problémom prispievajú. Tiež vyjadrili obavy ohľadom vyhrážok adresovaných členom Kongresu či toho, kam povedie nespokojnosť voličov so súčasnou praxou.
"Táto neschopnosť konať je skutočný problém," povedal Daniel Schuman, ktorý predtým pracoval ako asistent zákonodarcov a v posledných rokoch sa snaží zvonku presadzovať opatrenia na posilnenie efektivity Kongresu a transparentnosti vlády. "Naša demokracia zlyháva," komentoval vývoj.
Dôvera Američanov
Dôvera Američanov v legislatívny zbor v posledných rokoch klesá, podobne ako je to u ďalších inštitúcií. V tohtoročnom prieskume agentúry Gallup uviedlo 57 percent respondentov, že majú v Kongres veľmi malú dôveru.
To je najvyšší podiel za viac ako 20 rokov opýtania a vyššia miera nedôvery ako u novinárov alebo "veľkých technologických spoločností".
Dva roky od posledných volieb poskytli voličom mnoho dôvodov na skepticizmus. Parlament na začiatku nového funkčného obdobia niekoľko dní nemohol vôbec pracovať, zatiaľ čo sa nová republikánska väčšina snažila zvoliť nového predsedu.
Po zvolení Kevina McCarthyho spory vo vnútri strany nepominuli a kalifornský zákonodarca bol napokon z funkcie odvolaný, čo sa žiadnemu inému predsedovi nestalo.
Pokiaľ ide o prerokúvanie návrhov, republikáni a demokrati opakovane viedli rozpočtové bitky, ktoré priviedli USA blízko neschopnosti financovať vládu alebo splácať svoje záväzky. Keď sa na začiatku roka v Senáte rodil kompromisný návrh imigračnej reformy, republikáni ho okamžite po zverejnení pochovali, zatiaľ čo proti nemu vystupoval exprezident Donald Trump.
Pri "rozdelenom" Kongrese sú takéto momenty bežné, pät po minulých voľbách bol ale mimoriadny. Parlament v roku 2023 schválil len 27 návrhov, z ktorých sa nakoniec stali zákony. V roku 2013, keď v snemovni tiež dominovali republikáni, zatiaľ čo Senát ovládali demokrati, bolo úspešných návrhov 72.
Rebeli vo vlastných radoch
Nové nie sú ani ťahanice vo vnútri republikánskej strany, v posledných zhruba desiatich rokoch však nabrali na intenzite, myslí si Huder. Demokrati doteraz takéto problémy s rebelmi vo vlastných radoch nemali, podľa politológa to však nemožno do budúcnosti vylúčiť.
Schuman sa domnieva, že vnútrostranícke spory sú pre americkú demokraciu zdravým javom. V dnešnej dobe sa ale odohrávajú na polarizovanej politickej scéne, kde je spolupráca s druhou stranou považovaná za slabosť či dokonca zradu. Vo výsledku je tak ťažšie a ťažšie prijímať aj na prvý pohľad nekontroverzné opatrenia, povedal Schuman.
Ako príklad uviedol začiatok roku 2020, keď sa zákonodarcovia z oboch strán chystali schváliť možnosť pracovať diaľkovo kvôli šíreniu covidu-19. "Kým sa do toho vložil Trump a povedal, ‘mali by ste byť v práci‘... Zrazu sa z toho, že by sa ľudia nemali stretávať na mieste, kde môžu chytiť nákazlivú chorobu a umrieť, stal politický spor, "líčil.
Členovia Kongresu okrem toho podobne ako činitelia v iných funkciách čelia vzostupu vyhrážok a politického násilia, okrem iného v súvislosti s Trumpovým počínaním. Najvýraznejšou ukážkou bol vpád stoviek jeho priaznivcov do budovy Kongresu po jeho neochote uznať porážku v minulých voľbách.
Vyhrotená atmosféra
"Mám z toho veľké obavy," odpovedal Huder na otázku, či vyhrotená atmosféra môže fungovanie zákonodarného zboru ešte viac vykoľajiť. Poznamenal pri tom, že Kongres aktuálne opúšťa mnohých skúsených politikov vrátane doterajších šéfov niektorých výborov.
Nové zloženie Snemovne reprezentantov a Senátu by malo byť jasné na budúci týždeň po vyvrcholení prezidentských a kongresových volieb.
Prieskumy a volebné modely naznačujú, že republikáni môžu pomýšľať na zisk "trojice" v podobe Bieleho domu a väčšiny v oboch komorách Kongresu. Ani za takéhoto stavu by však vzhľadom na vnútrostranícke spory z posledných rokov nemusela úplne odpadnúť potreba spolupráce s demokratmi.
Podľa Hudera aj Schumana legislatíva USA prechádza akýmsi momentom transformácie, ktorý môže priniesť zmeny systému aj podoby politických strán.
Oslabenie pozície
Obaja uviedli, že by americkej demokracii prospelo oslabenie pozície šéfa snemovne, ako aj zrušenie súčasnej verzie obštrukcií v Senáte, ktorá umožňuje menšine členov blokovať návrhy.
Paralýzu v Kongrese ale popisovali aj ako dôsledok amerického štátneho zriadenia zavedeného na konci 18. storočia. Politickí lídri vtedy systém nastavili tak, aby bránil výkyvom a konsolidácii moci, zložitosť legislatívneho procesu je teda doň od začiatku zabudovaná.
Podľa Schumana je "zle navrhnutý" pre potreby súčasnej politickej reality a jeho nedostatky vedú k nárastu dopytu po autoritárstve.
Huder uviedol, že záleží na uhle pohľadu, dodal však, že USA majú zásadný problém, pokiaľ ide o vyvodzovanie politickej zodpovednosti. Nefunguje tu jednoduchý postup, keď jedna strana získa väčšinu, presadí svoj program a voliči sa v nasledujúcich voľbách rozhodujú, či sú s výsledkami spokojní.
Kým prezident sa volí každé štyri roky, snemovňa každé dva a v Senáte sa vždy po dvoch rokoch rozhoduje o tretine. "Takže je veľmi ťažké rozoznať, kde je zodpovednosť vlády... Máte tu vzájomne sa prekrývajúce voľby a mandáty a v podstate neviete, kto je na vine. Len viete, že nič sa nedeje," povedal Huder.