V azerbajdžanskej metropole Baku sa v pondelok začala Konferencia OSN o zmene klímy (COP29). Na samite sa zúčastní viac ako 100 svetových lídrov na úrovni hláv štátov a predsedov vlád. Rokovania sa zamerajú najmä na tri oblasti: znižovanie emisií, adaptáciu na zmenu klímy a klimatické financovanie.
Informujú o tom agentúry AFP, Reuters a webstránka televízie BBC.
Na tohtoročnom COP29 sa zúčastní aj prezident SR Peter Pellegrini spolu s európskymi lídrami z Británie, Talianska, Poľska a mnohými ďalšími. Hlavným bodom rokovaní bude dohoda o každoročnom financovaní opatrení v oblasti klímy pre rozvojové krajiny vo výške až jeden bilión dolárov.
Predseda konferencie a minister životného prostredia Azerbajdžanu Muchtar Babajev pri otvorení samitu vyhlásil, že svet je "na ceste do záhuby" a tohtoročná konferencia je "okamihom pravdy" pre svetové ciele v oblasti klímy. "Azerbajdžan môže postaviť most, ale vy všetci po ňom musíte prejsť. V skutočnosti však musíme všetci začať bežať," povedal delegátom.
Reuters pripomína, že tohtoročné rokovania sú zatienené hospodárskymi problémami, vojnami na Ukrajine a Blízkom Východe, ako aj minulotýždňovým znovuzvolením Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta, ktorý popiera zmenu klímy.
Tohtoročný hostiteľ samitu Azerbajdžan, ktorého ekonomika je postavená na ťažbe ropy a zemného plynu, bude tiež pod tlakom v súvislosti s minuloročným záväzkom COP28 o postupnom upustení od fosílnych palív.
BBC pripomína, že výber tohtoročného usporiadateľa je kritizovaný aj pre nízku úroveň dodržiavania ľudských práv v krajine. Vláda v Baku tiež čelí obvineniam, že chce summit využiť na rokovania o dohodách o ťažbe fosílnych palív.
Podľa prognóz Európskej klimatickej služby je prakticky isté, že rok 2024 bude najteplejší v histórii meraní. Vplyv zmeny klímy bol očividný v lete, keď USA postihli silné hurikány Helene a Milton. K ničivým záplavám, ktoré v októbri zabili v Španielsku najmenej 200 ľudí, prispeli aj vyššie teploty Stredozemného mora.