Argentína náhle odvolala svoju delegáciu z klimatickej konferencie OSN COP29 v Azerbajdžane, zatiaľ čo šéf úniovej diplomacie kritizoval výpady prezidenta hostiteľskej krajiny Ilhama Alijeva proti Francúzsku a Holandsku, po ktorých francúzska ministerka zrušila svoju účasť v Baku, oznámili dnes tlačové agentúry.
V Tadžikistane za posledných 30 rokov zmizla viac ako tisícka ľadovcov kvôli rýchlejšiemu topeniu vinou klimatických zmien, varoval medzitým v Baku minister energetiky stredoázijskej krajiny.
Argentína bola doteraz v klimatickej konferencii zastúpená viac ako 80 ľuďmi, hoci krajne pravicový prezident Javier Milei v zmenu klímy neverí. V stredu však vláda prekvapivo požiadala členov delegácie, nech svetovú klimatickú konferenciu opustia, napísala dnes agentúra DPA s odvolaním sa na špecializovaný portál Climática.
"Je to pravda. Máme pokyny od ministerstva zahraničných vecí, aby sme sa už nezúčastnili," povedala britskému denníku The Guardian argentínska štátna tajomníčka pre životné prostredie Ana Lamasová.
Obavy o Parížsku dohodu
Argentínske rozhodnutie zväčšuje obavy o osud parížskej klimatickej dohody. Komentátori ho totiž dávajú do súvislosti s Mileiovým telefonátom s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý podľa médií pripravuje opätovné odstúpenie Spojených štátov od parížskej dohody.
"Je samozrejme v záujme ľudí, ako je pravdepodobne Trump, aby tu vyvolali chaos a nepokoje, alebo aby vznikol dojem, že všetci sú preč. Ale nie je to pravda. Stále sú tu vyjednávači z väčšiny krajín," povedala DPA nemecká klimatická aktivistka Luisa Neubauerová na konferencii v Baku.
Obvinenia vznesené azerbajdžanským prezidentom proti Európskej únii, Francúzsku a Holandsku sú "poľutovaniahodné" a "neprijateľné ", ohrozujú životne dôležité ciele klimatickej konferencie a spochybňujú azerbajdžanské predsedníctvo, zareagoval dnes šéf úniovej diplomacie Josep Borrell podľa agentúry AFP na Alijevove stredajšie výpady.
Pripomenul tiež, že EÚ je najväčším prispievateľom a varoval, že tieto incidenty ohrozujú ciele konferencie COP29. Pripomenul tiež, že EÚ a jej členské štáty poskytujú najväčší diel pomoci v boji proti dopadom klimatických zmien na najchudobnejšie štáty. Borrell odmietol tiež útoky azerbajdžanských úradov na médiá a mimovládne organizácie, ktoré čelia "kritickej situácii s ľudskými právami" v Azerbajdžane.
Alijev kritizoval Francúzsko aj EÚ
Alijev v stredu podľa agentúry AFP opäť odsúdil koloniálnu minulosť Francúzska, "zločiny režimu prezidenta (Emmanuela) Macrona" aj udržiavanie "koloniálnej nadvlády" nad zámorskými územiami Holandska a Francúzska, vrátane Novej Kaledónie a Korziky. Obvinil tiež Borrella, že Európu prirovnal k záhrade a zvyšok sveta k džungli.
"Ak sme džungle, tak uhnite a nepleťte sa do našich záležitostí," vyhlásil podľa agentúry AFP. Tá pripomenula, že vzťahy medzi Baku a Parížom sú veľmi napäté kvôli francúzskej podpore Arménska, ktorú Baku považuje za historického nepriateľa.
Len niekoľko hodín po tom, ako Alijev obvinil "Macronov režim zo zabitia 13 ľudí a zranenia ďalších 169 počas legitímnych protestov kanackého ľudu na Novej Kaledónii", francúzska ministerka pre energetickú transformáciu Agnés Pannierová-Runacherová ohlásila, že kvôli "neprijateľným" útokom nepôjde do Baku, kde sa mala budúci týždeň zúčastniť záveru konferencie.
Samotný Macron nepricestoval ani na samit šéfov štátov a vlád, ktorý sa v Baku konal tento utorok a stredu, napísala AFP.
Azerbajdžanský hlavný vyjednávač na COP29 Jalčin Rafijev na incident zareagoval ubezpečením, že konferencia je otvorená všetkým, a výzvou, že všetci by mali usilovať o jej priaznivý výsledok.
V Tadžikistane zmizlo viac ako tisíc ľadovcov
"V Tadžikistane za posledných 30 rokov zmizla viac ako tisícka zo 14-tisíc ľadovcov, životne dôležitých ľadovcov pre celý región," vyhlásil dnes minister energetiky a vodných zdrojov Daler Džuma v Baku.
Vo vyprahnutej Strednej Ázii sa vodné zdroje nachádzajú v horách Kirgizska a Tadžikistanu. Každá krajina je domovom 10-tisíc až 15-tisíc ľadovcov, ktoré fungujú ako vodárenské veže, kľúčové pre potravinovú bezpečnosť stredoázijských krajín, pretože zásobujú rieky najmä počas mesiacov bez zrážok.
Ale tieto životne dôležité zásoby sladkej vody sa zmenšujú a stredoázijské ľadovce by mohli do konca 21. storočia úplne zmiznúť v dôsledku globálneho otepľovania, čo by podľa vedcov hrozilo závažným nedostatkom vody v oblasti, v ktorej žije na 80 miliónov ľudí, napísala AFP.