Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na samite skupiny veľkých svetových ekonomík G20, ktorý sa dnes začína v Brazílii, predstaví plán zmrazenia vojny na Ukrajine na súčasných pozíciách. Informuje o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na ľudí oboznámených s Erdoganovými plánmi.
Poznamenáva, že sú značne odlišné od takzvaného mierového plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý je založený na jasnej vízii cesty Ukrajiny k členstvu v NATO a bezpečnostných garanciách do vtedy, kým do aliancie nevstúpi.
Erdogan navrhne, aby Zelenskyj súhlasil s tým, že diskusia o vstupe Ukrajiny do NATO sa ako ústupok ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi odloží o najmenej desať rokov. Plán tureckého prezidenta počíta tiež so vznikom demilitarizovanej zóny v Donbase na východe Ukrajiny, kde Rusko od roku 2014 ovládlo rozsiahle časti územia.
Na východe Ukrajiny najskôr proti jednotkám lojálnym Kyjevu bojovali separatisti podporovaní Moskvou, ruská armáda tam otvorene operuje od začiatku celoplošnej invázie vo februári 2022.
Podľa Erdogana by v demilitarizovanej oblasti mohli byť rozmiestnené medzinárodné jednotky a Kyjevu by sa dostalo uistenie o dodávkach zbraní ako kompenzácie za to, že nevstúpi do NATO. Tureckí činitelia uznávajú, že pre Ukrajinu bude ťažké takéto návrhy prijať, ale domnievajú sa, že ide o najrealistickejší prístup, píše Bloomberg.
Cieľom plánu by bolo zatiaľ nechať bokom diskusiu o budúcom osude územia, ktoré teraz Rusko okupuje. V prvom rade ide o zabezpečenie stabilného prímeria.
Erdoganove návrhy by mohli vyhovovať niektorým spojencom Ukrajiny, ktorí sa obávajú, že plné členstvo Ukrajiny v NATO by Západ priviedlo do priameho konfliktu s Ruskom.
Turecký prezident podľa zdrojov z jeho okolia dúfa, že sa mu Zelenského podarí presvedčiť, aby začal rokovať o prímerí, pretože má informácie o tom, že Ukrajina by v najbližších mesiacoch mohla prísť o ďalšie územie, ak boje neprestanú.
Bloomberg podotýka, že vyhliadky na ďalší vývoj situácie na fronte skôr povedú Putina k tomu, aby boje napriek ťažkým ruským stratám pokračovali. Šéf Kremľa pred pár dňami počas telefonátu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že bol vždy otvorený rokovaniam, ale že akákoľvek dohoda musí brať ohľad na bezpečnostné záujmy Ruska a na jeho územné zisky.