Francúzsky prezident Emmanuel Macron dnes prevzal demisiu premiéra Michela Barniera, ktorého vláda v stredu prišla o dôveru parlamentu, a zároveň ho požiadal, aby kabinet riadil až do vymenovania nového ministerského predsedu. Vo vyhlásení to podľa agentúry Reuters uviedol Elysejský palác.
Poslanci Barnierovej vláde vyslovili nedôveru kvôli boju o rozpočet. Pád necelé tri mesiace slúžiacej vlády, po ktorom druhej najsilnejšej ekonomike Európskej únie bez jasnej parlamentnej väčšiny hrozí obdobie politickej nestability, znamená pre Macrona nutnosť rýchlo nájsť nového premiéra.
Hlava štátu, na ktorej rýchle rozhodnutie tlačia ďalší politici, plánuje k Francúzom prehovoriť o 20.00 h.
Kto bude novým premiérom?
Macron ani Barnier dnešné viac ako hodinové rokovania bezprostredne nekomentovali, prezident naň navyše nadviazal stretnutiami s ďalšími politikmi. Následne Elysejský palác oznámil, že Macron vzal rezignáciu na vedomie a Barniera požiadal, aby vládu v demisii ďalej riadil až do nástupu nového ministerského predsedu.
Poverenie Barniera dočasným konaním vlády v demisii sa očakávalo. Analytici už dopredu odhadovali, že tak Macron urobí rýchlo, aby predišiel ďalšiemu oslabeniu svojej pozície dva dni predtým, ako v Paríži uvíta desiatky svetových lídrov na slávnostnom znovuotvorení chrámu Notre-Dame.
Francúzske televízie informovali o tom, že popoludní má Macron naplánované rokovanie s predsedom centristickej strany MoDom Françoisom Bayrouom, s ktorým prezident už v septembri konzultoval možnosti zostavenia vlády pred tým, ako do jej čela vybral Barniera.
Politológovia sa zhodujú, že Bayrou by ako prípadný kandidát na premiéra mohol vyhovovať šéfke krajnej pravice Marine Le Penovej, čím by si mohol zabezpečiť dosť hlasov pre svoju vládu.
Ďalšie meno skloňované v súvislosti s možným vedením budúcej vlády, je doterajší minister obrany Sébastien Lecornu. Na post premiérky sa podľa médií ponúka napríklad aj bývalá neúspešná prezidentská kandidátka za socialistov Ségolène Royalová, ktorá by zase mohla pre vládu získať časť hlasov ľavice. Zatiaľ nie je známe, že by prezident mal s niekým z nich rovnako schôdzku.
Macron nemá väčšinu
"Odporúčam, aby rýchlo pristúpil k vymenovaniu nového premiéra, nemôžeme to nechať dlho nevyriešené," povedala rozhlasovej stanici France Inter predsedníčka dolnej komory parlamentu Yaël Braunová-pivetová, ktorá je Macronovou spojenkyňou a rokovala s prezidentom vzápätí po Barnierovi.
Prezident od júlových volieb nemá v Národnom zhromaždení väčšinu hlasov. Dolná parlamentná komora je rozdelená na tri podobne veľké bloky - vládnu stredopravú, ľavicu a krajnú pravicu. Časť opozície, najmä krajnej ľavice, požaduje Macronovu rezignáciu, Le Penová naproti tomu tvrdí, že chce dať šancu ďalšej Macronovej vláde, ak predloží upravený návrh rozpočtu.
Práve zvyšovaním daní a zoškrtaním niektorých výdavkov zdôvodňuje opozícia pondelkové vyslovenie nedôvery vláde v parlamente, na ktoré došlo prvýkrát od roku 1962.
Barnier sa pokúsil rozpočet presadiť bez podpory parlamentu s odôvodnením, že krajina potrebuje stabilizovať verejné financie a znižovať ich deficit. Macron sa potýka s veľkou nespokojnosťou verejnosti, napríklad dnes kvôli plánovaným úsporným opatreniam štrajkuje časť zamestnancov verejného sektora, vrátane niektorých učiteľov a leteckých dispečerov.