Začiatkom týždňa sa v juhokórejskom Pusane nepodarilo vládam dosiahnuť dohodu o globálnej zmluve Organizácie spojených národov (OSN) na obmedzenie plastového znečistenia. Návrhy na obmedzenie produkcie plastov zablokovala hŕstka krajín, ktoré produkujú ropu.
Rokovania o zmluve OSN, ktorá mala byť prvým právne záväzným dokumentom o plastovom znečistení, sa začali v roku 2022. Zmluva mala byť dokončená do konca roka 2024, no tento termín sa nestihne, keďže piate kolo rokovaní skončilo bez dohody.
Viac ako 100 krajín podporilo návrh na zníženie produkcie plastov. Krajiny, ktoré produkujú petrochemikálie, ako Saudská Arábia, boli ochotné súhlasiť len s dohodou zameranou na spracovanie plastového odpadu.
Produkcia plastov by sa podľa správy amerického Lawrence Berkeley National Laboratory mohla do roku 2050 strojnásobiť a tvoriť 20 percent globálnych emisií skleníkových plynov (oproti piatim percentám v roku 2019).
Ako vplývajú na životné prostredie?
Plasty spôsobujú rozsiahle znečistenie na súši aj v moriach, poškodzujú ľudské zdravie a ničia zraniteľné morské prostredia, ako sú koralové útesy a mangrovníky.
Podľa správy organizácie Tearfund z roku 2019 zomrie v rozvojových krajinách ročne 400-tisíc až milión ľudí na ochorenia ako žalúdočné problémy a rakovina, ktoré sú spôsobené plastami a nesprávnym nakladaním s odpadom.
Ich produkcia prispieva aj ku klimatickej zmene, pretože sa vyrábajú z fosílnych palív, ako je ropa a plyn. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sú plasty zodpovedné za 3,4 percenta celosvetových emisií, ktoré prispievajú k otepľovaniu planéty.
OECD tvrdí, že celosvetovo sa recykluje len deväť percet plastového odpadu. Predpokladá sa, že do roku 2060 sa množstvo plastového odpadu takmer strojnásobí na 1,2 miliardy ton zo 460 miliónov ton v roku 2019.
Problém je najzávažnejší v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ktoré nemajú sofistikované recyklačné systémy ako bohatšie krajiny. Situáciu by mohli zlepšiť schémy, ako je rozšírená zodpovednosť výrobcov, kde výrobcovia plastov hradia náklady na recykláciu ich výrobkov.
Mali by byť jednorazové plasty zakázané?
Správa iniciatívy Back to Blue skúmala tri hlavné spôsoby, ako vlády obmedzujú spotrebu plastov: schémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, dane na výrobu a zákazy jednorazových plastov.
Zistilo sa, že zákazy jednorazových plastov sú najúčinnejšie, no varuje, že ak by G20 zaviedla len tieto opatrenia, spotreba plastov by do roku 2050 bola stále o 50 percent vyššia než dnes.
Podľa výskumu austrálskej Minderoo Foundation vyprodukovali ľudia na celom svete v roku 2021 o šesť miliónov ton jednorazových plastov viac než v roku 2019.
Steve Fletcher, expert na plasty z University of Portsmouth tvrdí, že často dochádza k „falošným rozlíšeniam“ medzi jednorazovými a skutočne viacnásobne použiteľnými plastmi. Fletcher navrhuje zákazy plastov, ktoré sú toxické, bezúčelné alebo nerecyklovateľné. Jednou z hlavných prekážok znižovania spotreby plastov je ich nízka cena vďaka dotáciám fosílnych palív.
Fletcher navrhuje finančné stimuly na podporu recyklácie, ako aj dane na takzvané. „panenské plasty“. Ďalším riešením sú systémové zmeny, ktoré by podporili opätovné použitie výrobkov, napríklad používanie opakovateľných pohárov a riadov na športových podujatiach, podobne ako sa kedysi znovu používali sklenené fľaše od mlieka.
Analytici tvrdia, že miestne opatrenia nemusia stačiť, pretože globálne dodávateľské reťazce môžu obísť fragmentované politiky. Globálna zmluva by mohla napríklad stanoviť smernice a normy, ktoré pomôžu krajinám rozhodnúť, ktoré plasty sú problematické a nepotrebné.
Rokovania OSN v Južnej Kórei mali byť posledné, no krajiny sa vrátia k rokovaciemu stolu v roku 2025, aby sa pokúsili uzavrieť dohodu.
Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
