Tichomorské štáty Vanuatu, Fidži a Samoa chcú klasifikovať ekocídu – rozsiahlu environmentálnu devastáciu – ako zločin, ktorý by mohol byť stíhaný Medzinárodným trestným súdom spolu s trestnými činmi, ako sú vojnové zločiny a genocída.
Tieto ostrovné štáty, ktoré čelia niektorým z najhorších dôsledkov klimatickej zmeny, v septembri predložili Medzinárodnému trestnému súdu návrh na uznanie ekocídy, čo by umožnilo stíhanie hláv štátov alebo riaditeľov spoločností, ktoré vo veľkej miere prispievajú k znečisťovaniu planéty.
Rok 2024 bol najteplejší v histórii. Okrem teploty rástli aj náklady na početné katastrofy zapríčinené klimatickou zmenou. Enviiromentalisti tvrdia, že snaha uznať ekocídu ako medzinárodný zločin je míľnikom v boji za ochranu prírodných systémov, od ktorých závisí ľudský život.
Ekocída je všeobecne definovaná ako akýkoľvek nezákonný čin, ktorý spôsobuje rozsiahlu, dlhodobú a závažnú devastáciu životného prostredia.
Tento termín bol prvýkrát použitý na opísanie environmentálnej devastácie spôsobenej vo Vietname používaním „Agent Orange“, toxického herbicídu, americkou armádou, ktorý dodnes znečisťuje rieky a pôdu.
Niekoľkí aktivisti za ľudské práva a pozorovatelia tiež poukázali na škodlivý environmentálny vplyv konfliktu v Gaze a na Ukrajine ako na príklady ekocídy.
Podľa organizácie Stop Ecocide International, neziskovej organizácie, ktorá vedie kampaň za uznanie ekocídy ako medzinárodného zločinu, môže byť ekocída, ak sa pácha opakovane počas desaťročí, považovaná za príčinu „klimatickej a ekologickej núdze, ktorej ľudstvo čelí“.
Kde je ekocída zločin?
Ekocída je zločinom v 12 krajinách vrátane Arménska, Bieloruska, Kazachstanu, Ruska a Ukrajiny. Tento rok sa Belgicko stalo prvou európskou krajinou, ktorá uznala ekocídu na medzinárodnej aj domácej úrovni. Taliansko, Fínsko, Dánsko, Brazília, Peru a Mexiko začali diskusie o pridanie ekocídy do svojich trestných zákonníkov.
Počas vojnového stavu môžu byť ekologické zločiny stíhané podľa článku 8 Rímskeho štatútu, ktorý zakazuje útoky so „znalosťou, že spôsobia rozsiahle, dlhodobé a závažné poškodenie prírodného prostredia“.
Ukrajina momentálne zhromažďuje dôkazy a buduje právne prípady proti Rusku na Medzinárodnom trestnom súde v súvislosti s environmentálnymi škodami z ruskej invázie z roku 2022 a obsadenia jadrových elektrární v Černobyle a Záporoží.
Aby sa ekocída stala medzinárodným zločinom, bolo by potrebné vytvoriť nový zákon alebo zmeniť Rímsky štatút, čo sa pokúšajú dosiahnuť tri tichomorské štáty. To by si vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu medzi 124 krajinami, ktoré ratifikovali tento štatút.
Právni experti však upozorňujú, že zložitá povaha environmentálnych zločinov by mohla stíhanie ekocídy skomplikovať. Zatiaľ čo prípady týkajúce sa znečistenia, ako sú ropné škvrny alebo priemyselný rozvoj, by mohli byť jednoduchšie na stíhanie, identifikácia jednotlivcov zodpovedných za katastrofy spôsobené klimatickou zmenou by mohla byť náročná.
„Zahrnutie netestovaného medzinárodného zločinu do jurisdikcie – obávam sa, že by mohlo dôjsť k sklamaniam,“ povedal Jan Wouters, profesor medzinárodného práva na Leuvenskej univerzite v Belgicku. „Nie je to jednoduchý zločin na dokazovanie a zhromažďovanie dôkazov.“
Vie medzinárodný zákon zastaviť ekocídu?
Právni experti spochybňujú, či by ekocída mala byť medzinárodným zločinom riešeným medzinárodným súdom, pričom poukazujú na neisté výsledky súdu pri konverzii obvinení na odsúdenia, ako aj na vysoké náklady a dlhé oneskorenia.
Podľa Woutersa je národná legislatíva, ktorá umožňuje stíhanie ekocídy, správnym prvým krokom pred presadzovaním medzinárodného práva.
Medzinárodný trestný súd je navyše obmedzený na stíhanie zločinov v rámci 124 štátov, ktoré ratifikovali Rímsky štatút. Niektoré veľmoci, ako Čína, India, Spojené štáty a Rusko – všetci významní emitenti skleníkových plynov – ho neratifikovali.
Podľa štúdie OSN sa počet súdnych prípadov, ktoré súvisia s klimatickou zmenou od roku 2017 zdvojnásobil, čo naznačuje, že sa súdne spory stávajú rastúcou formou environmentálneho aktivizmu.
Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
