Keby predajca čaju alebo pouličný predavač v Bombaji vypracoval Usmernenia OSN pre podnikanie a ľudské práva (UNGPs), mohli by vyzerať úplne inak. Možno by zahŕňali spravodlivé obchodné praktiky so špecifickým zameraním na rodinné podniky a malých producentov.
Osoba, ktorá drží pero, má významnú moc nad tým, ako je niečo formulované, čo je zahrnuté a čo nie. To isté platí pre spôsob, akým sa skúma rešpektovanie ľudských práv v podnikaní.
Potreba zmeny v prístupe k výskumu
Hoci sa veľa výskumov zameriava na problémy komunít a pracovníkov z dodávateľských reťazcov v krajinách globálneho Juhu, veľmi málo z nich sú výskumníci, ktorí pracujú v týchto krajinách. Ak to s podporou rešpektovania ľudských práv zo strany podnikov myslíme vážne, toto sa musí zmeniť.
V súčasnosti je náš pohľad na podnikanie a ľudské práva často formovaný otázkami, ktoré sú dôležité pre krajiny globálneho Severu a ich priority. Často hovoríme o „nadnárodných spoločnostiach a ich dodávateľských reťazcoch“, čo môže obmedzovať diskusiu na hierarchický pohľad zhora nadol.
Hoci viac ako polovica svetovej pracovnej sily pracuje v neformálnom sektore, výskum noriem sa zriedkakedy zakladá na skutočných skúsenostiach týchto pracovníkov. V spomínanej čajovni sa nenachádza predstavenstvo a rámec ESG na vykazovanie (usmernenia pre informácie o environmentálnom, sociálnom a správnom výkone) nie je pre takýto podnik relevantný.
Silnejší spoločne
„Horizontálna“ spolupráca medzi výskumníkmi z globálneho Severu a globálneho Juhu môže priniesť bohaté výsledky. Príkladom je Katolícka univerzita v Čile, ktorá nedávno hodnotila skupinu verejne obchodovaných čilských spoločností na základe ukazovateľov UNGP, ktoré boli vytvorené World Benchmarking Alliance.
Univerzita posudzovala spoločnosti na základe dôkazov napísaných v ich rodnom jazyku. Takto dosiahli presnejší obraz o tom, ako firmy komunikujú o ľudských právach so svojimi zamestnancami, komunitami a tvorcami politík. Desať z 29 spoločností zlepšilo svoje skóre hodnotenia o najmenej desať percentuálnych bodov a tri spoločnosti o takmer 30 bodov.
Takáto spolupráca podporuje vzájomné učenie a posilňuje schopnosti využitím miestnych výskumníkov, ktorí majú hlboké znalosti o najzávažnejších rizikách v oblasti ľudských práv.
Aby sme riešili mocenskú nerovnováhu v dodávateľských reťazcoch, musíme sa zaoberať aj mocenskou nerovnováhou v akademickej oblasti. Je čas, aby výskum viedli ľudia s priamymi skúsenosťami z globálneho Juhu, namiesto toho, aby boli len pasívnymi subjektmi. Týmto spôsobom môžu ovplyvniť legislatívu o ľudských právach, ktorá sa nakoniec dotkne firiem.
Vlády globálneho Severu a akademické inštitúcie môžu pomôcť prerozdeliť vplyv financovaním a spoluprácou s výskumníkmi z globálneho Juhu na projektoch, ktoré sú dôležité pre miestnych ľudí. Mali by tiež zlepšiť prístup k zdrojom, ako sú knihy, odborné časopisy a konferencie, a poskytovať financovanie a podporu pre ďalšiu generáciu vedcov z globálneho Juhu.
Tento prístup možno neprivedie k tomu, že predajca čaju alebo pouličný predavač z Bombaja napíše ďalšiu edíciu UNGPs, ale môže nás priblížiť k tomu, aby boli ich práva – a práva ľudí v ich komunite – lepšie rešpektované podnikmi a spoločnosťou.
Autori: Surya Deva, spravodajca Organizácie spojených národov (OSN) pre právo na rozvoj a Talya Swissa z World Benchmarking Alliance
Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
