Libanonský parlament dnes zvolil za prezidenta krajiny šéfa libanonskej armády generála Josepha Aúna, informovali agentúry Reuters a AFP. Skončilo sa tak viac ako dvojročné obdobie, keď bol Libanon bez zvolenej hlavy štátu.
"Dnes sa začína nová éra v histórii Libanonu," povedal Aún po tom, čo po zvolení za prezidenta zložil v parlamente sľub. V prvom prejave tiež uviedol, že nanovo bude mať "monopol na zbrane" štát.
Odkazoval tak na skutočnosť, že v Libanone bola donedávna najsilnejšou vojenskou silou nie armáda, ale hnutie Hizballáh. Jeho postavenie v posledných rokoch posilnili politické spory a vážne ekonomické problémy, ale vlani jeho moc oslabil ďalší konflikt s Izraelom.
Zaviazal sa rešpektovať prímerie s Izraelom
Nový libanonský prezident sa tiež zaviazal rešpektovať prímerie s Izraelom, ktoré koncom novembra ukončilo boje medzi Hizballáhom a izraelskou armádou a ktoré má vypršať 26. januára. Dovtedy sa majú z juhu Libanonu od izraelských hraníc stiahnuť bojovníci Hizballáhu aj izraelská armáda, ktorá tam začala pozemnú operáciu vlani v októbri.
Túto oblasť má kontrolovať potom už len libanonská armáda a jednotky OSN.
Voľba libanonského prezidenta je dôležitá aj pre obnovu krajiny kvôli dôvere zahraničných investorov a medzinárodných veriteľov. Libanon, ktorý má asi päť a pol milióna obyvateľov, zažíva od roku 2019 hlbokú ekonomickú a finančnú krízu, označovanú za najhoršiu od občianskej vojny v rokoch 1975 až 1990. Mnohí z nej vinia zlé hospodárenie politických elít a rozsiahlu korupciu.
Joseph Aún sa zaviazal tiež k rýchlym konzultáciám so stranami, aby mohol vymenovať nového premiéra. Súčasná vláda premiéra Nadžíba Míkátího, ktorý bol od októbra 2022 aj úradujúcim prezidentom, má len obmedzené právomoci a nemôže tak vykonávať reformy potrebné pre obnovu krajiny.
Po posledných parlamentných voľbách v roku 2022 sa totiž Mikátímu nepodarilo zostaviť vládu do konca mandátu vtedajšieho prezidenta, takže jeho doterajší kabinet je tiež úradnícky.
Upadajúci vplyv Hizballáhu
Generál Aún sa teší priazni Spojených štátov a jeho zvolenie poukazuje na upadajúci vplyv proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh, napísala agentúra Reuters. Voľba nového prezidenta podľa nej tiež odráža posun v rovnováhe síl v Libanone a na Blízkom východe všeobecne po tom, ako bol pred mesiacom v Sýrii zvrhnutý prezident Bašár Asad, niekdajší spojenec Hizballáhu.
Aún bol dnes zvolený až v druhom kole hlasmi 99 z celkových 128 poslancov, keď prekročil potrebný prah 86 hlasov. V prvom kole dostal iba 71 hlasov. Potom nasledovalo prerušenie schôdze, počas ktorého sa Aún stretol so zástupcami Hizballáhu a s ním spriazneného šiitského hnutia Amal.
Voľba prezidenta Libanonu je tradične zložitý a dlhý proces, predchádzajúcu hlavu štátu Michela Aúna v roku 2016 zvolili poslanci až na 46. pokus. Prezidentom musí byť totiž podľa miestnych pravidiel kresťan, vládu má viesť sunnita a predsedom parlamentu má byť šiita.
Libanon nemal zvoleného prezidenta od konca októbra 2022, keď vypršal mandát Michela Aúna. Poslanci, hlboké rozdelenie medzi jednotlivými frakciami, sa odvtedy až do dnešného zasadnutia dvanásťkrát neúspešne pokúsili zvoliť jeho nástupcu.