Venezuelský prezident Nicolás Maduro v piatok zložil prísahu na ďalšie funkčné obdobie. Opozícia však tvrdí, že vyhral jej kandidát Edmundo González Urrutia, ktorý zatiaľ zostáva v zahraničí.
Opoziční predstavitelia Madurovu prísahu považujú za štátny prevrat a sám González apeloval na armádu, aby sa vzoprela rozkazom nelegálnej moci a vytvorila podmienky na jeho návrat a prevzatie úradu.
Európska únia, Británia a Spojené štáty oznámili sankcie na ďalších venezuelských predstaviteľov. Madurovi naopak gratuloval ruský prezident Vladimir Putin.
Prísahu, ktorou začal svoje tretie funkčné obdobie, Maduro zložil krátko pred 16:00 SEČ v parlamente, ktorý majú pod kontrolou provládne sily. Prezidentský mandát je vo Venezuele šesťročný. "Prezidentom ma neurobila vláda Spojených štátov," vyhlásil Maduro po prísade, ktorú označil za "veľké víťazstvo venezuelskej demokracie".
Minister obrany Vladimir Padrino uviedol, že ozbrojené sily zostávajú verné Madurovej vláde.
Drží sa moci pomocou sily
O víťazstve svojho kandidáta Edmunda Gonzáleza je naopak presvedčená opozícia, ktorá poukazuje na výsledky zo zhruba 80 percent volebných okrskov. Zápisy zhromaždili jej priaznivci. "Štátny prevrat bol dokonaný," uviedla hlavná opozičná platforma PUD o Madurovej prísahe. Podľa PUD sa Maduro drží pri moci len za použitia brutálnej sily a proti vôli ľudu.
Opozičný predstaviteľ González, ktorý žije od septembra v zahraničí, sľuboval, že sa dodnes vráti do Venezuely, aby sa ujal úradu. "Pre Edmunda (Gonzáleza) teraz nie je na návrat vhodný moment," uviedla však v piatok navečer vodkyňa opozície María Corina Machadová. Vo štvrtok proti Madurovej inaugurácii demonštrovali priaznivci opozície.
Madurova vláda obviňuje opozíciu z podnecovania fašistických sprisahaní a tvrdí, že González bude v prípade návratu zatknutý. Za informácie vedúce k jeho dolapeniu potom ponúka odmenu stotisíc dolárov (vyše 97-tisíc eur).
Výzva Gonzáleza
"Čoskoro, už veľmi skoro... sa nám podarí vrátiť do Venezuely a ukončiť túto tragédiu," odkázal González vo videu z Dominikánskej republiky. Z pozície "vrchného veliteľa" ozbrojených síl súčasne vyzval armádu, aby neuposlúchla "nezákonné rozkazy" Madura, ukončila všetky represie a umožnila mu návrat do krajiny a prevzatie prezidentského úradu.
"Maduro dnes v Caracase porušil ústavu a zvrchovanú vôľu venezuelského ľudu vyjadrenú 28. júla, vykonal štátny prevrat a korunoval sa diktátorom," vyhlásil v piatok večer González.
Inaugurácie sa podľa denníka El País zúčastnili zástupcovia stoviek krajín, delegácií na najvyššej úrovni však bolo málo. Do Caracasu pricestoval kubánsky prezident Miguel Díaz Canel alebo predseda dolnej komory ruského parlamentu Vjačeslav Volodin, ktorý Madurovi odovzdal Putinovu gratuláciu, napísala agentúra AFP.
Výzva na obnovu rokovaní
Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval venezuelské úrady, aby zaručili ľudské práva. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho brazílsky náprotivok Luiz Inácio Lula da Silva vyzvali venezuelskú vládu, aby prepustila politických väzňov a začala dialóg s opozíciou. "Francúzsko a Brazília sú pripravené pomôcť pri obnove rokovaní," uviedol Elyzejský palác po telefonáte medzi Lulou a Macronom.
Madurovo víťazstvo spochybňuje napríklad Európska únia, ktorá žiada, aby oficiálne orgány zverejnili úplné a detailné volebné výsledky, čo sa stále nestalo.
EÚ dnes potvrdila doterajšie sankcie proti Venezuele a rozšírila ich na ďalších venezuelských predstaviteľov. Podľa šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej nemá Madurova vláda žiadnu demokratickú legitimitu.
Nové sankcie
Nové sankcie oznámili aj Británia a Spojené štáty, ktoré okrem iného zapísali na sankčný zoznam šéfa štátnej ropnej firmy PDVSA Héctora Obregóna. "Maduro znovu ukázal úplné pohŕdanie demokratickými pravidlami a vykonal nelegitímnu inauguráciu," uviedol podľa AFP predstaviteľ Bieleho domu.
Spojené štáty tiež zvýšili na 25 miliónov dolárov odmenu za informácie vedúce k dolapeniu Madura, ktorý je hľadaný americkou justíciou kvôli zapojeniu do pašovania drog. "Prísahu mal zložiť zvolený prezident Edmundo González Urrutia," uviedol vo vyhlásení americký minister zahraničia Antony Blinken s tým, že oficiálne volebné výsledky sú podvod.
Madurovo víťazstvo prijali doterajší blízki spojenci Venezuely – Rusko, Čína, Kuba či Nikaragua. Komplikovanejšie vzťahy má venezuelská vláda s Brazíliou a Kolumbiou, ktoré kritizovali povolebné rokovanie úradov. Brazília a Kolumbia však na rozdiel od mnohých ďalších latinskoamerických štátov oficiálne vzťahy s Caracasom udržali.
Maduro vo Venezuele vládne od roku 2013. Krajina sa za tú dobu dostala do hlbokej ekonomickej a sociálnej krízy a milióny obyvateľov ju opustili. Vyrokovaním niektorých podmienok volieb s opozíciou sa Maduro snažil zmierniť západné sankcie a dostať svoju vládu z medzinárodnej izolácie, to sa mu však nepodarilo.
Po júlových voľbách úrady zakročili proti demonštráciám, čo si vyžiadalo skoro tri desiatky mŕtvych. Zadržaných bolo 2500 ľudí, väčšina sa v posledných týždňoch ocitla na slobode.