Krajiny po celom svete zvyšujú produkciu biopalív ako spôsob boja proti klimatickej zmene, no sú skutočne ekologickejšie ako fosílne palivá?

Produkcia biopalív sa medzi rokmi 2000 a 2020 zvýšila deväťnásobne a v roku 2023 krajiny G20 spustili Globálnu alianciu pre biopalivá s cieľom rozšíriť používanie udržateľných biopalív.

Ochranári však varujú, že pôda potrebná na pestovanie organických surovín na výrobu biopalív vedie ku klimatickej devastácii, napríklad odlesňovaniu.

Biopalivá – či už bioetanol alebo bionafta – sa vyrábajú z poľnohospodárskych plodín alebo organického odpadu a používajú sa v tradičných vozidlách ako náhrada za fosílne palivá. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) momentálne fosílne palivá poháňajú viac ako 90 percent dopravy na celom svete.

Čistý etanol a bionafta sú netoxické a biologicky odbúrateľné. Biopalivá vo všeobecnosti produkujú menej pevných častíc, oxidu siričitého a toxínov, ktoré škodia ľudskému zdraviu a životnému prostrediu. Používajú sa na pohon áut, nákladných vozidiel, lietadiel a lodí.

Mnohé krajiny zvyšujú svoju domácu produkciu prostredníctvom národných mandátov na miešanie týchto biopalív s benzínom a naftou. V roku 2023 sa celosvetovo vyrobilo takmer 200 miliónov ton bioetanolu a bionafty. Do konca tohto roka plánuje Indonézia dosiahnuť 30 percentných podiel biopalív v dopravnom palive. India cieli na 20 percent.

India dúfa, že biopalivá znížia jej závislosť od dovážaných fosílnych palív. Vláda uviedla, že zvýšením podielu biopalív v pohonných hmotách ušetrila 990 miliárd rupií (11,44 miliardy dolárov) v devízových výdavkoch a znížila emisie CO2 o 51,90 milióna ton. IEA predpokladá, že dopyt po biopalivách sa do roku 2028 zvýši o 38 miliárd litrov, čím celkový dopyt dosiahne 200 miliárd litrov.

Výroba biopalív

Väčšina biopalív sa vyrába z jedlých cukrov, škrobu, kukurice a ďalších potravinárskych plodín, pestovaných na ornej pôde. Tieto takzvané biopalivá prvej generácie sa vyrábajú buď extrakciou oleja alebo fermentáciou vo veľkých destilérkach.

Najväčším problémom biopalív prvej generácie je potreba pôdy, čo môže viesť ku konfliktu s pôdou potrebnou na pestovanie potravín pre rastúcu populáciu a lesmi, ktoré sú kľúčové v boji proti klimatickej zmene.

Zo 1,4 miliardy hektárov pôdy využívanej na pestovanie plodín na celom svete v roku 2021 bolo približne 8 percent využitých na produkciu biopalivových surovín, uviedla nemecká Únia pre podporu olejových a proteínových rastlín.

To vyvoláva otázky o zásobovaní potravinami. Napríklad tlak Indie na zvýšenie produkcie bioetanolu prvej generácie viedol k tomu, že krajina použila 2,5 milióna ton ryže zo svojich národných rezerv určených pre chudobných.

V Indonézii ohrozuje pestovanie palmového oleja na výrobu biopalív miestne lesy. Výskumy naznačujú, že takéto zmeny využívania pôdy spôsobujú vyššie emisie, ako sú potenciálne prínosy biopalív.

Existujú však ekologickejšie spôsoby výroby biopalív, napríklad z nejedlých rastlín, drevitej biomasy, poľnohospodárskych zvyškov alebo dokonca z rias.

Tieto technológie majú potenciál znížiť závislosť od fosílnych palív a šetriť poľnohospodársku pôdu a lesy. Ich produkcia sa však zatiaľ výraznejšie nerozbehla pre vysoké náklady na výskum a technologický rozvoj.

Sú biopalivá čistou energiou?

Samotné používanie biopalív je čistejšie ako používanie fosílnych palív. Podľa štúdie amerického ministerstva energetiky má etanol vyrobený z kukurice o 44 percent až 52 percent nižšie emisie skleníkových plynov ako benzín.

Mnohé kroky pri výrobe biopalív však produkujú oxid uhličitý a iné skleníkové plyny ešte pred ich spálením, najmä ak bola na ich pestovanie vyklčovaná pôda. Energia a hnojivá potrebné na pestovanie plodín, ich fermentáciu, destiláciu a prepravu pochádzajú prevažne z fosílnych palív.

Podľa štúdie publikovanej minulý rok v časopise Nature globálne emisie CO2 z výroby biopalív pri súčasných pravidlách využívania pôdy prevyšujú emisie zo spaľovania fosílnej nafty.

Štúdia, ktorá presadzuje prísnejšie pravidlá pre zmeny využívania pôdy, uviedla, že „medzinárodné dohody musia zabezpečiť efektívnu a globálne komplexnú ochranu prírodnej pôdy, aby moderné bioenergetické zdroje mohli efektívne prispievať k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality“.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne