Ženy, ktoré pracujú ako farmárky, sú neúmerne vystavené dôsledkom otepľovania planéty. Rastúci počet dôkazov zároveň spája klimatickú zmenu so zvýšením rodovo podmieneného násilia doma aj na pracovisku.

Táto nová hrozba sa pridáva k väčšej zraniteľnosti žien voči vysídleniu, nedostatku vody a zdravotným problémom, ktoré klimatická zmena spôsobuje.

Podľa Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 by vlády mali pri riešení klimatických otázok zohľadňovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien. Pokrok je však nízky. Aktivisti volajú po väčšej účasti žien na klimatických rokovaniach a lepšom prístupe k finančným zdrojom.

Klimatická zmena a rodovo podmienené násilie

Štúdie z Európy, Ázie a Austrálie ukázali, že počas a po vlnách horúčav dochádza k zvýšeniu domáceho násilia. Horúčavy zvyšujú stres, podráždenosť a agresivitu a nútia ľudí tráviť viac času v uzavretých priestoroch – faktory, ktoré prispievajú k násiliu voči ženám.

Výskum zahŕňajúci takmer 195-tisíc žien a dievčat v Indii, Pakistane a Nepále ukázal, že nárast priemernej ročnej teploty o 1 °C súvisí s viac ako 6 percentmým nárastom domáceho násilia.

Extrémne teplo tiež ovplyvňuje pracovné podmienky žien, čím sú vystavené väčšiemu riziku násilia zo strany zamestnávateľov. Napríklad v Bangladéši zažívajú pracovníčky v textilnom priemysle bolesti hlavy, únavu a nevoľnosť v horúcich podmienkach. Keď sa ich pracovné tempo spomalí, čelia obťažovaniu a zneužívaniu zo strany manažérov.

Extrémne počasie, ako sú búrky a hurikány, môže zhoršiť ekonomickú nestabilitu, obmedziť prístup k zdrojom a zdravotnej starostlivosti a oslabiť presadzovanie práva. Podľa výskumníkov z Cambridgeskej univerzity je aj tento faktor zodpovedný za zvýšené násilie páchanom na ženách v týchto oblastiach.

Štúdia zistila, že súvisiace rodovo podmienené násilie môže viesť k fyzickým zraneniam, nechceným tehotenstvám, vystaveniu HIV alebo iným sexuálne prenosným infekciám, problémom s plodnosťou, ako aj k internalizovanej stigme a duševným zdravotným problémom.

Štúdia z Kene z roku 2021 ukázala, že pravdepodobnosť nahlásenia násilia zo strany partnera bola o 60 percent vyššia v regiónoch, ktoré zažili extrémne poveternostné udalosti, v porovnaní s tými, ktoré zmenám vystavené neboli.

Znížený príjem a nedostatok potravín v dôsledku zlých úrod zvyšujú tlak na domácnosti, čo vedie k násiliu, najmä ak ženy preberajú viac práce alebo trávia viac času hľadaním vody či jedla namiesto domácich úloh.

V Konžskej demokratickej republike kombinácia konfliktov a klimatickej zmeny vystavila ženy únosom a znásilneniam zo strany ozbrojených skupín. Udialo sa tak napríklad vtedy, keď museli prejsť za vodou veľkú vzdialenosť. Ženy takisto hlásili, že boli nútené k sexu výmenou za jedlo od predajcov alebo farmárov.

Katastrofy, ako záplavy a cyklóny, alebo pomalé suchá prinútili niektoré rodiny riešiť ekonomickú neistotu nútenými alebo predčasnými sobášmi dievčat.

Medzinárodná únia pre ochranu prírody zistila, že násilie voči obhajkyniam životného prostredia stúpa tiež. Podľa správy OSN sú domorodé ženy vystavené väčšej neistote v otázkach pozemkových práv a vyššiemu riziku násilia či vydierania zo strany „uchvatiteľov pôdy“.

Riešenia a prevencia

Odborníci sa domnievajú, že zmiernenie klimatickej zmeny by mohlo tiež znížiť násilie voči ženám. Ázijská rozvojová banka (ADB) odporúča, aby chladiace stratégie a udržateľné stavebné plány zohľadňovali potreby žien. Môže ísť napríklad o zavedenie zelených plôch, ktoré znižujú stres a budujú odolnosť voči horúčavám.

ADB a Svetová banka tiež financujú projekty zamerané na zlepšenie odolnosti a produktivity žien v poľnohospodárstve, čo je podľa nich kľúčové na riešenie domáceho násilia a adaptáciu na klimatickú zmenu.

Odborníci tvrdia, že potreby žien by sa mali riešiť aj v plánovaní reakcií na katastrofy – napríklad vytváraním špeciálnych núdzových prístreškov pre ženy a zraniteľné osoby či vyškolením tímov na riziká rodovo podmieneného násilia.

Pakistán, Nepál a Bangladéš už vytvorili Akčné plány pre rodovú dimenziu klimatickej zmeny, ktorých cieľom je identifikovať a riešiť špecifické rodové problémy vo svojich klimatických politikách.

Aktivisti za práva žien požadujú, aby fond OSN na straty a škody zohľadňoval nerovnomerné zaťaženie žien, keď bude podporovať komunity pri obnove, náhrade škôd a zvyšovaní odolnosti voči katastrofám.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne