Vstup Ukrajiny do Európskej únie je suverénnym právom Kyjeva, ale odlišný postoj zastáva Moskva k otázkam týkajúcich sa vojenských aliancií. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ten zároveň uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený rokovať so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, pokiaľ to bude nevyhnutné. Moskva spochybňuje legitimitu ukrajinskej hlavy štátu, pretože Zelenskému vlani skončilo funkčné obdobie.
Zelenskyj pred niekoľkými dňami povedal, že je ochotný stretnúť sa s Putinom, predchádzať tomu však musí mierový plán dohodnutý spoločne s USA a európskymi lídrami.
"Putin sám opakovane povedal, že ak to bude potrebné, bude rokovať so Zelenským," vyhlásil Peskov. "Zároveň právne ukotvenie dohôd podlieha vážnej diskusii - vzhľadom na realitu, ktorá hovorí o možnosti spochybnenia legitimity samotného Zelenského," dodal kremeľský hovorca.
Nelegitimita Zelenského
Putin koncom januára uviedol, že rokovania s Ukrajinou by boli možné, ale nebude rokovať priamo so Zelenským. "Je možné rokovať s kýmkoľvek, ale k svojej nelegitimite nemá (Zelenskyj) právo čokoľvek podpísať. Ak sa chce zúčastniť hovorov, vyčlením takých ľudí, ktorí tieto rokovania povedú," povedal vtedy ruský prezident.
Päťročné funkčné obdobie Zelenského vypršalo vlani v máji, a odvtedy ruská propaganda šíri tvrdenia o jeho nelegitimite. Ukrajinské zákony zakazujú usporiadanie volieb v čase vojnového stavu, ktorý krajina vyhlásila po tom, čo ju Rusko na Putinov príkaz v roku 2022 napadlo.
Na otázku ohľadom vstupu Ukrajiny do EÚ Peskov odvetil, že to je právom Kyjeva. "Je to zvrchované právo každej krajiny. Hovoríme o integračných, ekonomických procesoch, a tu samozrejme nikto nemôže žiadnej krajine nič diktovať," povedal hovorca ruského prezidenta. "Ale (máme) úplne odlišný postoj v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, obrany alebo vojenských aliancií," dodal Peskov.
Šéf Kremľa, ktorý je pri moci štvrť storočia, tvrdí, že Zelenskyj je v úrade nelegitímne, pretože v ňom zostáva nad rámec svojho mandátu a nemá právomoc podpisovať dokumenty. Päťročné funkčné obdobie Zelenského vypršalo vlani v máji, a podľa serveru Meduza odvtedy ruská propaganda šíri tvrdenia o jeho nelegitimite.
Ukrajinské zákony zakazujú usporiadanie volieb v čase vojnového stavu, ktorý krajina vyhlásila po tom, čo ju Rusko na Putinov príkaz v roku 2022 napadlo.
Vstup do EÚ
Na otázku ohľadom vstupu Ukrajiny do EÚ Peskov odvetil, že to je právom Kyjeva. "Je to zvrchované právo každej krajiny. Hovoríme o integračných, ekonomických procesoch, a tu samozrejme nikto nemôže žiadnej krajine nič diktovať," povedal hovorca ruského prezidenta. "Ale (máme) úplne odlišný postoj v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, obrany alebo vojenských aliancií," dodal Peskov.
Hovorca Kremľa tiež podľa TASS zopakoval, že pre Rusko je hlavné dosiahnuť vlastné ciele v takzvanej špeciálnej vojenskej operácii, ako Moskva nazýva svoju rozsiahlu agresívnu vojnu proti Ukrajine. "Dávame prednosť mierovým prostriedkom na dosiahnutie našich cieľov," tvrdil dnes Peskov. Komplexné urovnanie vojny podľa neho nie je možné bez posúdenia celoeurópskej bezpečnosti.
"Komplexné urovnanie, dlhodobé urovnanie, životaschopné urovnanie nie je možné bez komplexného zváženia otázok bezpečnosti na kontinente," uviedol hovorca Kremľa.
Na konci roka 2021 Rusko žiadalo prepracovanie európskej bezpečnostnej architektúry a de facto stiahnutie síl NATO zo strednej a východnej Európy, ako aj záväzok Západu nerozširovať alianciu na východ, podotkla v tejto súvislosti agentúra AFP a dodala, že onedlho potom, čo boli tieto požiadavky odmietnuté, začalo Rusko inváziu na Ukrajinu.
Stretnutie Putina a Trumpa
Dnešné rokovanie medzi delegáciami Spojených štátov a Ruska v Saudskej Arábii by mohlo podľa vyjadrenia hovorcu Kremľa tiež objasniť okolnosti možného stretnutia Putina so staronovým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Zatiaľ vraj ale nič dohodnuté nie je.
Konflikt na východe Ukrajiny začal v roku 2014, keď prozápadní demonštranti v Kyjeve zvrhli prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý potom utiekol do Ruska. Moskva vzápätí anektovala ukrajinský polostrov Krym a podporila separatistov na Donbase v boji proti ukrajinským silám.
Putin 24. februára 2022 začal rozsiahlu inváziu na Ukrajine vyslaním ruských síl do susednej krajiny pod zámienkou ochrany ruskojazyčného obyvateľstva, bližšie nedefinovanej "denacifikácie" napadnutej krajiny a zabráneniu potenciálnemu ohrozeniu Ruska v prípade hypotetického vstupu Ukrajiny do NATO.
Kyjev, ktorý sa ruskej agresii bráni aj vďaka finančnej a vojenskej pomoci zo Západu, ruskú agresiu nazýva pokusom o ulúpenie cudzieho územia v imperiálnom štýle.
Moskva už skôr podmienila ukončenie vojny tým, že sa Kyjev zriekne ambícií vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a tiež sa - okrem Krymu - vzdá aj štyroch regiónov, ktoré čiastočne okupujú ruské vojská a ktoré Putin vyhlásil za pripojené k Rusku.
Kyjev to predtým odmietol ako kapituláciu. Prípadnú dohodu s Ruskom podmienil získaním bezpečnostných záruk, ktoré by Rusko odradili od ďalšej agresie v budúcnosti.