Obyvatelia Pásma Gazy, ktorí sa počas prímeria vracajú do svojich domovov zničených masívnym izraelským bombardovaním, sa stretávajú okrem iného so stovkami tisíc ton odpadkov. Tie sa počas viac ako ročnej vojny navŕšili na improvizovaných skládkach.
Bombardovanie tiež zničilo kontajnery na odpad aj smetiarske vozidlá, čo spôsobilo bezprecedentné hromadenie odpadkov v uliciach a v blízkosti utečeneckých táborov, kam boje vyhnali väčšinu obyvateľov tohto územia.
V pásme Gazy platí od 19. januára dohoda o prímerí, ktorej cieľom je najmä prepustenie rukojemníkov držaných Hamasom a jeho spojencami v Gaze od októbra 2023 výmenou za prepustenie Palestínčanov z izraelských väzníc.
Dohoda však zahŕňa aj záväzok Izraela pustiť na toto územie väčšie množstvo humanitárnej pomoci a tiež dodávky stanov, kontajnerových domov i strojov na odpratávanie sutín.
Už pred vojnou sa Pásmo Gazy stretávalo s humanitárnou krízou a už vtedy malo problém zvládnuť asi 1,7 ton odpadkov vyprodukovaných denne, napísal El País. Nahromadenie odpadkov počas bojov a zničená infraštruktúra, vrátane tej sanitárnej, prispievajú k šíreniu infekčných chorôb, uviedla správa UNDP.
Aj holandská organizácia PAX, zameraná na ochranu civilistov v čase vojny, vlani v júli zverejnila správu nazvanú Vojna a odpadky v Gaze, v ktorej pomocou satelitných snímok zdokumentovala viac ako 225 improvizovaných skládok na tomto území menšom ako Praha. Niektoré z nich sa tiahli do dĺžky stoviek metrov a stali sa živnou pôdou pre choroby aj vážnym rizikom pre životné prostredie.