Tri roky po prelomovej reči nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý reagoval na ruskú inváziu na Ukrajinu, Nemecko znovu debatuje o výdavkoch na obranu.
V prejave v parlamente Scholz 27. februára 2022 hovoril o dejinnom obrate, sľúbil Ukrajine pomoc a avizoval vytvorenie osobitného fondu na investície do armády. Prostriedky z neho by mali byť podľa plánu vyčerpané do roku 2027.
Nový fond na obranu
Po nedeľných parlamentných voľbách sa preto debatuje o spôsobe, ako ďalej zaistiť dostatok peňazí na obranu. Hovorí sa o novom fonde aj o zmene ústavy. Problém by mohlo pritom predstavovať nové rozloženie síl v Spolkovom sneme.
Scholz vystúpil na mimoriadnej schôdzi Spolkového snemu tri dni po začatí ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá viedla k najväčšiemu vojenskému konfliktu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Kancelárov prejav znamenal zásadnú zmenu v nemeckej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike.
Scholz okrem iného oznámil, že Nemecko okamžite zvýši výdavky na zbrojenie na viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a armáde sľúbil osobitný fond na modernizáciu s objemom sto miliárd eur.
Po nedeľných parlamentných voľbách sa začalo hovoriť o tom, že na obranu bude treba zaistiť nové peniaze. Víťazná konzervatívna únia CDU/CSU pravdepodobného budúceho kancelára Friedricha Merza by chcela zriadiť ďalší osobitný fond, prípadne zvýšiť prostriedky v tom súčasnom.
Preferujú dlhovú brzdu
Sociálna demokracia, ktorá sa pravdepodobne stane menším koaličným partnerom konzervatívcov, by radšej reformovala takzvanú dlhovú brzdu. Toto ústavné opatrenie bráni prílišnému zadlžovaniu krajiny, v posledných dobe sa ale ukázalo, že brzdia aj potrebné investície.
Debatu o obranných výdavkoch krátko po tohtoročných voľbách oživila predovšetkým skutočnosť, že strany z pravého a ľavého okraja - Alternatíva pre Nemecko (AfD) a Levice - získali v Spolkovom sneme takzvanú blokovaciu menšinu.
Majú dohromady viac ako tretinu poslancov, a môžu tak zabrániť zmenám ústavy, pre ktoré je potrebná dvojtretinová väčšina. Tá by bola potrebná pre zriadenie osobitného fondu aj pre reformu dlhovej brzdy.
Objavil sa preto nápad zmeniť ústavu ešte pri súčasnom zložení parlamentu, v ktorom majú strany demokratického stredu dvojtretinovú väčšinu. Zvolanie starého snemu po voľbách by bolo neobvyklé, ale nie bezprecedentné.
Nový Spolkový snem sa musí stretnúť do tridsiatich dní po voľbách, teda najneskôr 25. marca. Dovtedy by bolo možné nový fond či zmenu ústavy schváliť. Budúca opozícia to kritizuje ako obchádzanie vôle ľudu vyjadrené len pred pár dňami vo voľbách.
Na zabezpečenie obranných výdavkov nalieha okrem iného súčasný minister obrany Boris Pistorius. V rozhovore s denníkom Bild v utorok uviedol, že CDU/CSU bude musieť pri rokovaní o koaličnej vláde so sociálnymi demokratmi súhlasiť so zvýšením výdavkov na obranu.
"Rozpočet môjho ministerstva sa bude musieť v nasledujúcich rokoch kvôli nutným investíciám zdvojnásobiť na viac ako sto miliárd eur. Hovoríme tu o viac ako troch percentách hrubého domáceho produktu," povedal.
Nemecko teraz na obranu vydáva dve percentá HDP. Nový americký prezident Donald Trump pritom žiada po novom od členských krajín Severoatlantickej aliancie dokonca päťpercentné výdavky na obranu.