Prioritou je naďalej fungovať v úzkom spojenectve so Spojenými štátmi a udržiavať transatlantickú väzbu. Na druhú stranu treba byť pripravený aj na scenár, kedy sa bude musieť Európa, prípadne časť Európy spoľahnúť sama na seba.
Po dnešnom rokovaní najvyšších ústavných činiteľov na Pražskom hrade to povedal prezident Petr Pavel.
Česko je podľa hlavy štátu pripravené s krajinami, ktoré uvažujú podobne alebo rovnako, intenzívne pracovať na tom, aby si schopnosti na zabezpečenie obrany uchovalo.
Sústredenie na vlastné schopnosti
Vzhľadom na zmeny postojov USA v rade dôležitých otázok je podľa Pavla nutné oveľa viac pozornosti venovať vlastným schopnostiam, a to ako Česka, tak Európskej únie a Európy.
Schôdzku s premiérom Petrom Fialom (ODS), predsedníčkou Snemovne Markétou Pekarovou Adamovou (TOP 09), šéfom Senátu Milošom Vystrčilom (ODS) a ministrami zahraničných vecí Jánom Lipavským (nestr.) a obrany Janou Černochovou (ODS) Pavel zvolal kvôli bezprecedentne rychlému a dynamickému vývoju v zahraničnej politike a bezpečnostnej situácii nielen v Európe, ale i vo svete.
Za dôležité Pavel označil postupné navyšovanie výdavkov na obranu, aby výsledkom bola moderná, bojaschopná a pripravená armáda, ktorá bude efektívnou súčasťou kolektívneho systému zabezpečovania obrany.
Zásadné podľa neho je, aby bola celá spoločnosť pripravená na zaisťovanie obrany krajiny. Česko bude bezpečné len vtedy, keď bude mať profesionálne fungujúce bezpečnostné zložky, ale zároveň budú všetci vnímať bezpečnosť a obranu ako úlohu.
Podpora Ukrajiny pokračuje
Česko bude naďalej podporovať mierové úsilie na Ukrajine, ale také, ktoré nebude odmenou pre agresora a zohľadní, že Ukrajina bola napadnutá, povedal Pavel. "Nastolenie mieru, pokiaľ možno čo najspravodlivejšieho pre Ukrajinu, je v našom bezprostrednom bezpečnostnom záujme. Aj z toho dôvodu naša podpora Ukrajiny bude pokračovať, či už bilaterálne, tak kolektívne so štátmi, ktoré Ukrajinu doteraz podporujú," dodal.
Fiala v súvislosti s nemeckou diskusiou o zmysluplnosti nákupu amerických lietadiel F-35 v čase, keď hrozí rozpojenie transatlantickej väzby, uviedol, že Česká republika o prehodnotení kontraktu nepremýšľa. Otvára sa podľa neho celý rad nových výziev a otázok, na ktoré je nutné reagovať.
Spomenul zmeny prístupu Európskej investičnej banky k financovaniu európskeho obranného priemyslu. Nové metódy financovania by mali umožniť vstup súkromného kapitálu do sektora a zvýšenie európskych výrobných kapacít. Európske štáty by podľa Fialu mali tiež viac spolupracovať pri akvizíciách, viac zlaďovať čo kupujú, "aby to vo finále fungovalo efektívnejšie".
Ako príklad podľa neho neefektívne investície spomenul v nedeľu nákup amerických stíhačiek F-35 pre českú armádu exprezident Miloš Zeman.
Dostačujúce by podľa Zemana bolo investovať do výrazne lacnejších gripenov, ktoré Česku ponúka švédska vláda. Obstaranie 24 lietadiel F-35 schválila vláda v septembri 2023. Za stíhačky, súvisiace vybavenie, výcvik, muníciu a zabezpečenie životného cyklu Česko zaplatí 106 miliárd korún. Ďalšie peniaze si vyžiada napríklad modernizácia leteckej základne v Čáslave.