Z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa vo štvrtok v Paríži koná samit tzv. koalície ochotných venovaný „finalizácii bezpečnostných záruk“, ktoré majú byť poskytnuté Ukrajine v prípade prímeria vo vojne rozpútanej Ruskom.
Schôdzka sa začala a koná aj za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informovala agentúra AFP.
Do Paríža pricestovali lídri 31 spojeneckých krajín Ukrajiny, napr. britský premiér Keir Starmer, jeho talianska kolegyňa Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Olaf Scholz či podpredseda tureckej vlády Cevdet Yilmaz. Prítomný má byť aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ako aj lídri Európskej únie.
Cieľom je dokončiť prácu
Podľa krátkeho vyhlásenia vydaného Elyzejským palácom bude cieľom tohto ďalšieho samitu ochotných „dokončiť prácu“ v troch bodoch: krátkodobá podpora ukrajinskej armády, obrana udržateľného a trvalého modelu ukrajinskej armády s cieľom zabrániť ruskej invázii a bezpečnostné záruky, ktoré môžu poskytnúť európske armády, čo de facto znamená diskusiu o akýchsi kontingentoch mierových síl.
Macron v stredu počas stretnutia so Zelenským v Elyzejskom paláci povedal, že „prvou zárukou bezpečnosti“ je okamžité posilnenie ukrajinskej armády s „jediným cieľom: zabezpečiť úplné prímerie“ medzi Kyjevom a Moskvou.
V rámci pomoci v objeme dve miliardy eur pošle Francúzsko Ukrajine novú sériu zbraní: protitankové strely Miláno, prostriedky protivzdušnej obrany - ako sú rakety Mica, ktorými sú vybavené francúzske bojové lietadlá Mirage dodávané Ukrajine -, rakety zem-vzduch Mistral, obrnené vozidlá VAB, tanky AMX-10 RC, muníciu vrátane samonavádzacej i množstvo dronov.
Nová vojenská pomoc ukrajinskej armáde zahŕňa aj "výrobu vybavenia" na mieste, dodal Macron počas tlačovej konferencie so Zelenským v Paríži.
Predložia mierovú zmluvu
Podľa spravodajského webu Euronews majú Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina ambíciu predložiť Spojeným štátom na tomto samite mierovú zmluvu, o ktorej by sa mohlo diskutovať už tento štvrtok.
V utorok, po rozhovoroch v Saudskej Arábii sprostredkovaných Washingtonom, bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru.
Od stredy sa však Rusko a Ukrajina obviňujú z torpédovania tejto pôvodnej dohody, pričom Moskva obviňuje Kyjev, že spustil útočné operácie proti energetickým zariadeniam v Rusku.
Juhokórejská armáda medzitým vo štvrtok obvinila Severnú Kóreu z toho, že od začiatku roka nasadila na podporu ruskej invázie ďalších 3000 vojakov - okrem už vyslaných 11-tisíc -, a že pokračuje v dodávkach zbraní pre ruskú armádu.