Približne 3,4 milióna ľudí čelí akútnej potravinovej neistote hlavne v dôsledku sucha. Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC) vo februárovej správe uviedla, že práve sucho postihuje centrálne a severné časti krajiny. Do júna sa pravdepodobne počet zvýši na 4,4 milióna ľudí.

Somálska vláda a Organizácia Spojených národov (OSN) varovali, že bez adekvátneho financovania môže byť krajina tlačená na okraj hladomoru, ako tomu bolo v roku 2022, keď podľa štúdie OSN zomrelo na choroby súvisiace s hladom asi 43-tisíc ľudí.

OSN uviedla, že medzinárodní darcovia poskytli k 11. marcu len 12,4 percenta z 1,42 miliardy dolárov, ktoré podľa odhadov potrebuje na reakciu na krízu v Somálsku.

Akútna potravinová neistota nastáva, keď ľudia nie sú schopní uspokojiť svoje výživové potreby a čelia hladu a podvýžive. To vedie k zvýšenému riziku ochorení, zaostalému rastu u detí a v extrémnych prípadoch k vyhladovaniu a smrti, uvádzajú humanitárni pracovníci.

Hlad v Somálsku

Somálsko v posledných rokoch čelí opakujúcim sa krízam hladu v dôsledku účinkov klimatickej zmeny, ozbrojeného konfliktu v krajine a prudko rastúcich cien potravín.

Štát, ktorý Svetová banka považuje za jeden z najzraniteľnejších voči klimatickej zmene, zažilo v posledných desaťročiach častejšie, závažnejšie a dlhšie trvajúce suchá a záplavy.

Priemerná ročná teplota v Somálsku sa od roku 1950 zvýšila takmer o dva stupne Celzia a podľa údajov Svetovej banky sa očakáva, že v nasledujúcich rokoch sa opäť zvýši. Opakujúce katastrofy zničili rozsiahle plochy plodín a zabili dobytok. Práve tieto články tvoria chrbtovú kosť ekonomiky.

K nedostatku potravín počas rokov prispeli aj desaťročia konfliktu a neistoty. Ľuďom znemožnili bezpečne hospodáriť a obmedzili prístup k pomoci a trhom. Ozbrojené frakcie vrátane islamistickej skupiny al Šabáb kontrolujú veľké časti Somálska.

K hladu prispeli aj prudko rastúce ceny potravín, keďže polovica populácie žije pod hranicou chudoby a nemôže si dovoliť kúpiť jedlo. Ceny prudko vzrástli počas ruskej invázie na Ukrajinu, kedy boli narušené globálne dodávky potravín. Pred vojnou Somálsko dovážalo 90 percent svojej pšenice z Ruska a Ukrajiny.

Možné východisko

Etienne Peterschmitt, vedúci krajiny pre Organizáciu OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Somálsku, povedal, že úsilie by sa malo zamerať na riešenie zraniteľnosti, ako aj na záchranu životov.

„Záplavy a suchá každý druhý rok, alebo oboje v tom istom roku, sú súčasťou novej reality,“ povedal Peterschmitt pre Context.

„Nemôžeme ich zastaviť, ale môžeme pomôcť populáciám prispôsobiť sa tejto novej normalite investovaním do infraštruktúry odolnej voči klimatickej zmene a zavedením nových spôsobov, ktoré umožnia ľuďom prosperovať napriek hrozbám.“

Minulý mesiac FAO spustila sedemročný projekt na posilnenie odolnosti voči klimatickej zmene v Somálsku. To zahŕňa šírenie včasných klimatických informácií komunitám, zlepšenie prístupu k vode pre agro-pastierov a obnovu pôdy zničenej katastrofami.

OSN pre medzinárodný rozvoj (USAID) poskytla Somálsku v roku 2023 970 miliónov dolárov —  podľa najnovších údajov americkej vlády bolo 90 percent z toho použitých na poskytnutie núdzovej humanitárnej pomoci.

Donald Trump sa však ponástupe pustil do demontáže USAID prepustením tisícov zamestnancov a zastavením vyplácania miliárd dolárov pomoci prisľúbenej niektorým z najchudobnejších krajín sveta.

Humanitárni pracovníci uviedli, že ukončenie programov USAID bude mať devastujúci účinok v Somálsku, kde takéto programy financujú životne dôležité potravinové príspevky.

USAID podporovala napríklad program Save the Children poskytujúci peňažnú pomoc chudobným rodinám, no po škrtoch pomoci boli domácnosti opäť vohnané do hladu.

„Bez tejto podpory si nemôžeme dovoliť platiť za vzdelanie našich detí a mať čo dať na stôl je opäť ťažšie,“ povedala Amina, ktorá vo vyhlásení poskytnutom Save the Children, uviedla len svoje krstné meno.

Matka deviatich detí dostávala 90 dolárov mesačne na jedlo a vzdelávanie v Lughaye, v odtrhnutom regióne Somaliland, pred pozastavením zahraničnej pomoci USA.

„Môj manžel sa snaží zo všetkých síl — stará sa o naše kozy a nosí vodu — ale nájsť si tu prácu je takmer nemožné. Sucho veci zhoršilo a z nášho dobytku ubúda,“ povedala.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid. 

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne