Tiesňové volanie prišlo z prieskumného lietadla pohraničnej agentúry EÚ Frontex. Gumený čln preplnený 70 ľuďmi sa potápal pri pobreží Líbye.
Väčšina z nich boli maloletí bez sprievodu, ktorí utiekli pred vojnou v Sudáne. Medzi zachránenými bol aj Farid, 17-ročný chlapec, ktorý požiadal o použitie pseudonymu na ochranu svojej identity. Pochádzal z mesta al-Fašir v sudánskom štáte Severný Dárfúr.
Od vypuknutia bojov medzi sudánskou armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory v roku 2023 boli zabitých desaťtisíce ľudí. Viac ako 12 miliónov bolo vysídlených a 24,6 milióna — polovica populácie krajiny — potrebuje potravinovú pomoc.
Farid povedal, že bojujúce frakcie kradli potravinovú pomoc a predávali ju. „Preto v al-Fašire toľko ľudí umiera. Hladujú.“
Na ceste zo Sudánu prešiel Farid cez Kufru, izolovanú oblasť v juhovýchodnej Líbyi, kde boli objavené masové hroby desiatok tiel migrantov. Kufru kontrolujú súperiace ozbrojené skupiny, ktoré reprezentujú arabskú väčšinu Zway a etnickú menšinu Tebu.
Keď prišiel do okolia Kufry, Farid našiel stovky sudánskych utečencov, ktorí hľadali pomoc a tlačili sa pri ceste. Líbyjské úrady mu ponúkli matrac a trochu jedla, ale na oplátku bol nútený pracovať dlhé hodiny pri zbieraní plastového odpadu na recykláciu. Nedostal žiadnu mzdu.
Keď sa sťažoval, povedali mu, že ak spôsobí akékoľvek problémy, bude predaný súperiacej milícii alebo ešte horšie.
„Kufra je kmeňová oblasť. A my sme otroci v ich krajine,“ povedal Farid s trasúcim sa hlasom.
„Nútia nás bojovať za nich alebo nás predávajú do nútenej práce. Ak odmietneš, môžu ti odobrať orgány a pochovať ťa pri ceste.“
„Ako v hre hady a rebríky“
Podľa agentúry OSN pre utečencov je v Líbyi viac ako 210-tisíc sudánskych utečencov, čo predstavuje 73 percent všetkých utečencov. Každý deň prichádzajú stovky ďalších.
Od pádu Muammara Kaddáfího v roku 2011 je Líbya rozdelená frakčným konfliktom a je hlavnou trasou pre migrantov, ktorí utekajú pred vojnou a chudobou.
Väčšina Sudáncov prichádza cez Kufru, potom sa presúva na sever do miest ako Ajdabiya na východe alebo do pobrežného hlavného mesta Tripolis.
Mnohí, ako Farid, sú zneužívaní. Extrémnemu násiliu čelia najmä ženy.
„Videl som dievča, ako ju bili a znásilnili. Zabili ju a nechali na ulici,“ povedal Farid. „Matka vzala jej telo späť do Sudánu. Radšej by zomrela vo vojne, ako zostala v Líbyi.“
Ahmed, 19-ročný Sudánec, ktorý tiež používa pseudonym, povedal, že bol štyri mesiace držaný v zajatí v sklade pašerákov blízko Zawiye, severozápadného pobrežného mesta.
„Existuje reťaz zadržiavacích centier, ktorými sa musíte prepracovať, od Kufry na juhu po Zawiyu alebo Ain Zaru na severe. Za každé prepustenie musíte zaplatiť. Ak vás znovu chytia, začínate odznova, ako v hre hady a rebríky.“
Ahmed povedal, že líbyjská pobrežná stráž prevádzkovala „lotériu malých člnov“, pričom osud migranta závisel od poplatku, ktorý zaplatil.
Povedal, že poplatky sa mohli pohybovať až do výšky 15-tisíc dolárov za prechod, pričom tí, ktorí platia viac — často Egypťania alebo Sýrčania — dostávajú lepšie zaobchádzanie a majú väčšiu šancu na úspech ako tí, ktorí platia menej, často vrátane Sudáncov a Eritrejčanov.
Od roku 2015 vyčlenila EÚ viac ako 465 miliónov eur pre Líbyu prostredníctvom Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku ako súčasť úsilia o zastavenie prílevu migrantov do južnej Európy.
Viac ako polovica pridelených prostriedkov je určená na podporu ochrany migrantov vrátane ich humanitárneho návratu a evakuácie. Zvyšok podporuje úsilie o riadenie hraníc vrátane poskytovania vybavenia a školení.
Pomoc môže viesť k zneužívaniu
Skupiny pre ľudské práva tvrdia, že politika EÚ zameraná na odovzdávanie kontroly imigrácie tretím krajinám výmenou za pomoc, vedie k zneužívaniu a nerieši základné problémy.
Európsky dvor audítorov v septembrovej správe o EUTF uviedol, že chýba následná kontrola obvinení z porušovania ľudských práv.
Vyšetrovacia misia OSN v roku 2023 uviedla, že v niektorých zadržiavacích centrách riadených jednotkami, ktoré dostali podporu EÚ, boli spáchané zločiny proti ľudskosti voči migrantom v Líbyi.
V e-mailových odpovediach na otázky od Context/Thomson Reuters Foundation hovorca Európskej komisie uviedol, že žiadne financovanie EÚ nejde priamo žiadnemu líbyjskému orgánu, ale výlučne implementujúcim partnerom, buď medzinárodným organizáciám alebo členským štátom.
Cieľom EÚ je posilniť líbyjskú kapacitu zachraňovať životy na mori a v púšti a bojovať proti sieťam pašerákov a obchodníkov s ľuďmi, ktorí profitujú z nelegálnej migrácie, povedal hovorca. Dodal, že EÚ tiež podporuje úsilie miestnych úradov riešiť situáciu sudánskych utečencov.
„EÚ dôrazne nabáda líbyjskú vládu, aby zabezpečila dôkladné prešetrenie akýchkoľvek správ o zneužívaní,“ povedal hovorca s tým, že EÚ tieto otázky nastoľuje v rámci dialógu o migrácii s líbyjskými úradmi.
Keď Humanity 1 smerovala ku Kalábrii v Taliansku, Ahmed sa zamyslel nad svojou cestou a povedal, že napriek mnohým rizikám by to všetko urobil znova.
„Nechcem byť zabitý mojimi bratmi v Sudáne,“ povedal. Čo sa týka Líbye, „Smrť na mori je lepšia. More ťa nebude mučiť.“