Takmer 400-tisíc Palestínčanov bolo znovu vysídlených v Pásme Gazy od 18. marca, kedy tam izraelská armáda obnovila ofenzívu a prerušila tak dva mesiace trvajúce prímerie. Informoval o tom dnes hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric.
Podľa agentúry AFP predstavitelia viacerých organizácií OSN tiež v spoločnom vyhlásení vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene konalo a "zachránilo Palestínčanov v Gaze", kam sa už viac ako mesiac nedostáva žiadna humanitárna pomoc.
Izraelská vláda premiéra Benjamina Netanjahua, ktorá v Pásme Gazy bojuje s teroristickým hnutím Hamas, zastavila vstup kamiónov s humanitárnou pomocou na toto územie 2. marca. Podľa BBC ide o najdlhšiu úplnú blokádu vo vojne, ktorá trvá už rok a pol.
Už koncom marca organizácia OSN Svetový potravinový program (WFP) varovala, že státisícom ľudí v Pásme Gazy hrozí hlad a podvýživa kvôli obnoveniu izraelskej ofenzívy. Vtedy tiež uviedla, že jej zásoby potravín na tomto vojnou zničenom území s asi 2,3 miliónmi obyvateľov vystačia maximálne dva týždne.
"Gazania sú opäť bombardovaní a hladní, zatiaľ čo sa na prechodoch hromadí jedlo, lieky a palivo, životne dôležité vybavenie je zablokované," uviedli podľa AFP v spoločnom vyhlásení šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Tom Fletcher, líder Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghan (UNICEF) Catherine Russell a šéfka WFP Cindy McCain.
Vojna v Gaze začala 7. októbra 2023 útokom Hamasu na Izrael, pri ktorom palestínski teroristi zabili 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a 251 ľudí uniesli.
Takmer šesť desiatok z unesených stále zadržiavajú, vyše polovica z nich je už mŕtva. Vojna si vyžiadala aj životy viac ako 50-tisíc Palestínčanov, väčšinou aj civilistov.
Obnovenie leteckých útokov a potom aj pozemné operácie v Pásme Gazy izraelská vláda minulý mesiac zdôvodnila tým, že len vojenský nátlak môže prinútiť Hamas k prepusteniu rukojemníkov.
S tým však nesúhlasia mnohí Izraelčania, vrátane mnohých príbuzných unesených a niekoľkých už prepustených rukojemníkov, ktorí požadujú návrat k prímeriu ak rokovaniam, ktoré sprostredkovávajú od konca roku 2023 Katar, Egypt a Spojené štáty.