Niekoľko politikov nemeckej konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) vyzvalo k zmene v prístupe k strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) v Spolkovom sneme. Malo by sa s ňou podľa nich začať rokovať ako s inými opozičnými stranami.
Návrh vyvolal kritiku ľavicových strán aj niektorých spolustraníkov. CDU bude od mája najsilnejšou vládnou stranou a AfD, ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovou, najsilnejšou opozičnou stranou.
Návrh podpredsedu konzervatívcov
S návrhom, aby sa s AfD v Spolkovom sneme v organizačných záležitostiach zaobchádzalo rovnako ako s inými opozičnými stranami, prišiel podpredseda frakcie konzervatívnej únie CDU/CSU a bývalý minister zdravotníctva Jens Spahn.
Podporil ho napríklad saský premiér Michael Kretschmer. AfD je podľa neho "pravicovo extrémistická strana, ktorá chce odstrániť demokraciu", a preto s ňou nie je možné spolupracovať v politickej rovine. Jej poslancom by však mali byť zaručené rovnaké práva ako zástupcom iných strán. "Inak ju nebudeme oslabovať, ale posilňovať," dodal Kretschmer, ktorý je aj podpredsedom CDU.
Aj ďalší politik CDU Johann Wadephul, o ktorom sa špekuluje ako o možnom ministrovi zahraničia v budúcej vláde Friedricha Merza, sa vyslovil preto, aby sa zmenil spôsob zaobchádzania s AfD v parlamente. Jej poslancom by podľa neho mali pripadnúť ako členom najsilnejšej opozičnej strany niektoré predsednícke posty v parlamentných výboroch. To doteraz väčšina strán odmietala. AfD od roku 2017, kedy sa prvýkrát dostala do Spolkového snemu, nemala nikdy ani podpredsedu parlamentu.
Podľa Wadephula situácia, keď ostatné strany bránia AfD v získavaní vplyvných postov v Spolkovom sneme, priživuje "mučenícky status" strany. "Bol by som za to, aby boli kandidáti AfD do funkcií predsedov výborov volení, ak v minulosti nijako negatívne nevyčnievali," povedal Wadephul.
Ostrá kritika aj od spolustraníkov z CDU
Návrhy politikov si vyslúžili ostrú kritiku nielen od sociálnych demokratov či zelených, ale aj od spolustraníkov z CDU. "AfD nie je opozičná strana ako každá iná," povedala poslankyňa za stranu Zelených Irene Mihalicová. Podľa nej môžu demokratické strany preto s AfD jednať len jedným spôsobom: brániť pred ňou parlamentnú demokraciu a jej inštitúcie.
Po vzniku novej vlády CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD) bude AfD v Spolkovom sneme najsilnejšou opozičnou stranou. Na celonemeckej úrovni je strana kvôli podozreniu z krajne pravicového extrémizmu v hľadáčiku Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV), teda nemeckej obdoby kontrarozviedky.
V troch spolkových krajinách na východe - v Sasku, Durínsku a Sasku-Anhaltsku - ju miestne tajné služby vedú dokonca ako preukázateľne krajne pravicovú.
V ďalších šiestich spolkových krajinách je z krajne pravicových aktivít podozrivá. V posledných týždňoch jej v prieskumoch verejnej mienky výrazne rastie podpora. Podľa jedného z nich by dokonca teraz voľby vyhrala so ziskom štvrtiny hlasov.
Pred voľbami vyvolal v Nemecku desaťtisícové demonštrácie postup CDU/CSU v Spolkovom sneme, v ktorom schválila rezolúciu o sprísnení migračnej a azylovej politiky len pomocou hlasov AfD. Hovorilo sa vtedy o tom, že padol takzvaný protipožiarny múr. Týmto termínom je označovaný princíp, na základe ktorého CDU/CSU odmieta spolupracovať s AfD.