Lopta je teraz na ruskej strane ihriska a Moskva sa musí rozhodnúť, či pristúpi na 30-dňové prímerie navrhované americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttom to dnes v Bruseli ku konfliktu na Ukrajine povedal nový nemecký kancelár Friedrich Merz.
Kancelár vo štvrtok s Trumpom hovoril telefonicky a prezident ho zoznámil s plánom na 30-dňové bezpodmienečné prímerie. Ukrajina, ktorá už viac ako tri roky čelí ruskej agresii, s americkým návrhom súhlasila.
Z Moskvy však jasné pozitívne stanovisko zatiaľ nezaznelo. Prímerie by malo začať platiť v pondelok. "Nemecko s týmto návrhom súhlasí a ja viem, že aj britská, francúzska a poľská vláda to vidia rovnako. Takže lopta je na moskovskej strane ihriska," vyhlásil kancelár.
Podpora Ukrajiny sa nezmení
Nemecko bude podľa Merza podporovať Ukrajinu aj po prípadnom uzavretí mierovej dohody. Na otázku, či to znamená aj vyslanie nemeckých vojakov do mierových jednotiek na Ukrajinu, však šéf nemeckej vlády neodpovedal. "Teraz sa treba baviť o prímerí, potom o mierových rokovaniach, o uzavretí mierovej dohody a až následne sa budú riešiť bezpečnostné záruky," uviedol šéf nemeckej vlády.
Na adresu Washingtonu Merz v sídle NATO uviedol, že Spojené štáty sú pre bezpečnosť Európy nenahraditeľné. Ohľadom budúcnosti Severoatlantickej aliancie je teraz nemecký kancelár väčší optimista ako pred troma mesiacmi, keď spochybňoval jej ďalšiu existenciu vzhľadom na postoj Trumpovej administratívy.
"Zmenilo sa (zo strany USA) prijatie toho, čo my ako európski partneri v NATO robíme," povedal Merz. Júnový summit NATO v Haagu si tak spája s väčšou nádejou, ako tomu bolo vo februári tohto roku, že sa spojencom podarí vypracovať "spoločnú stratégiu s Američanmi".
Zvýšenie výdavkov na obranu
Na samite v Haagu by mal byť okrem iného stanovený nový cieľ, pokiaľ ide o zvýšenie výdavkov na obranu. Šéf NATO Mark Rutte podľa zdrojov agentúry Reuters navrhuje, aby členské krajiny aliancie zvýšili výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a aby ďalších 1,5 percenta HDP dávali na položky s obranou súvisiace, čím by sa vyhovelo požiadavke prezidenta Trumpa na päťpercentné výdavky na obranu.
Aktuálny cieľ Severoatlantickej aliancie počíta s výdavkami na obranu vo výške dvoch percent HDP a vlani ho splnilo 22 z 32 krajín zoskupenia, medzi nimi aj Česká republika.
Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia tlačil na spojencov, aby na obranu dávali výrazne viac, po novom hovorí dokonca o piatich percentách HDP, čo so svojimi 3,19 percentami zďaleka nespĺňajú ani Spojené štáty.
Sedemdesiatosemročný Trump dokonca niekoľkokrát pohrozil, že Spojené štáty nebudú pomáhať tým, ktorí nebudú do vojenského vybavenia viac investovať.
Podľa Merza nejde len o samotné percentá HDP, výdavky na obranu je potrebné zvyšovať kontinuálne a zároveň zvyšovať výrobné kapacity obranného priemyslu. "Nie je to len o peniazoch, dôležité je aj zvýšenie efektivity a zjednodušenia," vyhlásil nemecký kancelár. "Môžeme sa toho veľa naučiť najmä od Ukrajiny, napríklad pokiaľ ide o výrobu dronov," dodal.