Bezpodmienečné prímerie by poslúžilo Ukrajine na prezbrojenie svojich jednotiek a na posilnenie obrany, vyhlásil dnes ruský minister zahraničia Sergej Lavrov na tlačovej konferencii v Jerevane.
Šéf ruskej diplomacie pripustil, že Rusko nebolo schopné dodať svojmu arménskemu spojencovi objednané zbrane, čo vysvetľoval tým, že Rusko je nútené na ukrajinskom bojisku čeliť celej Európe.
Ukrajina sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii vo vojne, rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina, a Moskva doteraz nevypočula návrhy Spojených štátov či európskych spojencov Ukrajiny na najmenej 30-dňové bezpodmienečné prímerie v najkrvavejšom konflikte na európskom kontinente od druhej svetovej vojny.
"Tie výzvy na bezpodmienečné prímerie zaznievajú niekoľko rokov po tom, ako Európska únia a členovia NATO spočiatku zastávali úplne iné stanovisko, a síce žiadne rokovania, kým Ukrajina nezíska silnejšie pozície ako Rusko, a vôbec žiadne rokovania, kým Rusko neutrpí strategickou porážkou. Potom sa otočili o 180 stupňov, a teraz už hovoria o prímerí. Už nie o strategickej porážke, ale o prímerí, aby Ukrajina získala čas na oddych," vyhlásil Lavrov podľa portálu Kommersant.
Neskoré dodávky zbraní
Lavrov podľa portálu tiež oznámil, že Rusko a Arménsko vyriešili problém s platbami za ruské zbrane, ktoré však neboli dodané. Pripustil, že kvôli bojom na Ukrajine nie je Moskva schopná splniť svoje záväzky voči spojencom včas, avšak dodal, že niektoré zbraňové systémy Rusko ešte Arménsku dodá.
"Prejednali sme dnes prípady zaplatenia nedodaných zbraní a vyriešili sme to. Tieto platby sa započítali na iné účely. Nie sú žiadne rozpory," tvrdil ruský minister na spoločnej tlačovej konferencii s arménskym náprotivkom Araratom Mirzojanom. Rusko je podľa Lavrova "nútené bojovať proti celej Európe", ktorá podporuje Ukrajinu a poskytuje jej moderné zbrane.
"Som presvedčený, že naši arménski priatelia nás chápu, že v takejto situácii nemôžeme svoje záväzky splniť včas. Ale aj v takejto situácii bude odovzdaný celý rad (zbraňových) systémov, ktoré si arménski priatelia objednali. Budeme v tom pokračovať," poznamenal Lavrov.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa v novembri 2023 posťažoval, že Arménsko zaplatila Rusku "milióny dolárov" za zbrane, ktoré však nedostala. Ako východisko z problému navrhol odpísať časť arménskeho dlhu, pretože chápe, že teraz zbrane potrebuje samo Rusko.
Tento rok v januári arménske ministerstvo obrany oznámilo, že sa s Ruskom dohodlo na čiastočnom odpísaní arménskeho dlhu za už zaplatené, ale nedodané ruské zbrane, pripomenul Kommersant.
Jerevan sa obracia na západné štáty
Pokiaľ ide o dodávky zbraní, Arménsko sa v posledných rokoch snaží viac obracať na západné štáty, najmä na Francúzsko, pripomenula agentúra AFP. "Keď sa spojenec obracia k krajine, ako je Francúzsko, ktoré vedie nepriateľský tábor a ktorej prezident a ministri otvorene prejavujú nenávisť k Rusku, vyvoláva to otázky," povedal dnes Lavrov.
Arménsko sa začalo odvracať od Ruska od roku 2023, keď prítomnosť ruských vojakov v Náhornom Karabachu nezabránila Azerbajdžanu, aby pri bleskovej ofenzíve dobyl tento sporný región, ktorý od 90. rokov minulého storočia ovládali tamojší arménski separatisti.
Jerevan potom pozastavil svoje členstvo vo vojenskom pakte vedenom Moskvou, teda v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB).
Azerbajdžan a Arménsko zviedli v posledných troch desaťročiach dve vojny o Náhorný Karabach, región medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, v ktorom historicky žilo väčšinovo arménske obyvateľstvo.
Boje v 90. rokoch si vyžiadali asi 30-tisíc mŕtvych a skončili sa víťazstvom Arménov. Azerbajdžan ale dobyl množstvo území počas vojny v roku 2020. Po bleskovej vojenskej ofenzíve predvlani v septembri Azerbajdžan Karabach úplne ovládol a väčšina z asi 120-tisíc etnických Arménov utiekla v strachu z azerbajdžanských represií.
Arménsko počas azerbajdžanskej ofenzívy v Karabachu nezasiahla. Predchádzajúcu vojnu z jesene 2020 ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom, mierovú dohodu sa však doteraz nepodarilo podpísať.