Ukrajina je pripravená na ďalšie rokovania s Ruskom budúci týždeň, ale trvá na konštruktívnej debate, povedal dnes podľa agentúry AFP šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. S návrhom na druhé kolo kolo priamych rokovaní v Istanbule 2. júna prišlo v stredu Rusko. Prvé priame rokovania medzi ruskou a ukrajinskou stranou sa po viac ako troch rokoch konali v polovici mája aj v Istanbule. Obe strany sa dohodli na výmene zajatcov.
Pre Ukrajinu je ale dôležité, aby Rusko odovzdalo Kyjevu pripravené memorandum, kde predstaví svoje požiadavky na dosiahnutie trvalého mieru, a to ešte pred plánovanou pondelkovou schôdzkou, povedal Jermak v tlačovom vyhlásení.
Ochotu Ukrajincov zúčastniť sa rozhovorov v stredu potvrdil aj ukrajinský minister obrany Rustom Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule. Aj on trval na tom, že ruská strana musí pred ďalším kolom rozhovorov predložiť svoje memorandum.
Agentúra Reuters v stredu s odvolaním sa na tri ruské zdroje uviedla, že ruský prezident Vladimír Putin požaduje písomný záväzok západných mocností nerozširovať NATO ďalej na východ, čo v praxi znamená vylúčenie členstva Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska a ďalších bývalých sovietskych republík v alianci. Okrem neutrality Ukrajiny a ochrany jej rusky hovoriaceho obyvateľstva požaduje tiež zrušenie niektorých západných sankcií a vyriešenie otázky zmrazených ruských štátnych aktív na Západe.
Kyjev uisťuje o pripravenosti k úplnému a bezpodmienečnému prímeriu a tiež k priamym rozhovorom v akomkoľvek formáte, ktorý povedie k výsledku, ale odmieta kapitulovať. Moskva podľa dostupných informácií kladie pre pokoj zbraní okrem iného pre Kyjev neprijateľnú podmienku, že Ukrajina stiahne svojich vojakov zo všetkých regiónov, na ktoré si Moskva robí nárok.
Rusko za základné príčiny vojny, ktorú z Putinovho rozhodnutia vedie proti Ukrajine štvrtým rokom, teraz označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO a prozápadnú revolúciu v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu proruského režimu na Ukrajine. Putin pôvodne inváziu odôvodňoval údajnou potrebou demilitarizovať a "denacifikovať" susednú krajinu a ochrániť ruskojazyčné obyvateľstvo pred prenasledovaním.