Po prvýkrát za desaťročie prestali byť Sýrčania najväčšou skupinou žiadateľov o azyl v EÚ. Venezuelčania sa v marci 2025 dostali na prvé miesto so 44-percentným nárastom žiadostí. Zmenu spôsobil pád Assadovho režimu, ale aj sprísňovanie americkej politiky.
V marci 2025 sa stalo niečo, čo sa za posledné desaťročie nedialo. Sýrčania klesli na tretie miesto medzi žiadateľmi o azyl v Európskej únii, zatiaľ čo na prvé miesto sa dostali Venezuelčania. Táto zmena odráža dramatickú zmenu geopolitickej mapy sveta a ukazuje, ako rýchlo sa môžu azylové trendy zmeniť.
Venezuelčania podali v marci 8,500 žiadostí, čo predstavuje 44-percentný nárast oproti rovnakému mesiacu minulého roka. Naproti tomu Sýrčani, ktorí boli desať rokov najväčšou skupinou žiadateľov o azyl, dramaticky klesli na tretie miesto.
Amerika zatvorila dvere, Európa ich otvorila
Dôvody venezuelskej azylovej vlny siahajú za Atlantik. USA sprísňili pravidlá pre Venezuelčanov a obnovili deportačné lety, čo odradilo mnohých od pokusov dostať sa do Ameriky. Venezuelčania sa tak obrátili na Európu.
Venezuelčania majú navyše jednu kľúčovú výhodu: môžu cestovať do schengenského priestoru bez víz na krátke pobyty. To znamená, že môžu jednoducho prilieť do krajín ako je Španielsko a tam požiadať o azyl. Väčšina týchto žiadostí sa podáva práve v Španielsku, kde spoločný jazyk a etablovaná diaspóra robia z krajiny primárny cieľ.
Zatiaľ čo Venezuelčania rastú, situácia Sýrčanov sa zásadne zmenila. Po tom, ako islamská politická organizácia Hayat Tahrir al-Sham prevzala kontrolu nad Damaskom v decembri 2024 a zosadila Assadov režim, počet sýrskych žiadostí klesol z približne 16-tisíc v októbri 2024 na len päťtisíc vo marci 2025. Ide o pokles takmer o 70 percent za štyri mesiace.
Nemecko stratilo pozíciu jednotky
Zmeny v azylových trendoch sa odrazili aj na rozložení žiadateľov medzi krajinami EÚ. Nemecko, ktoré bolo dlhodobo hlavným cieľom žiadateľov o azyl, prestáva byť top destináciou.
Azylových žiadostí pribúda vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku. Skladba ich žiadateľov sa však výrazne líši: v Španielsku 61 percent všetkých žiadostí podali Venezuelčania, zatiaľ čo vo Francúzsku dominovali Ukrajinci a Haiťania.
Napriek poklesu nových žiadostí zostáva počet čakajúcich prípadov na rekordných úrovniach. V marci čakalo na rozhodnutie v prvom stupni 964-tisíc ľudí, pričom celkový počet všetkých čakajúcich prípadov vrátane odvolaní dosahuje približne 1,3 milióna.
Venezuelčania majú 100-tisíc čakajúcich prípadov, čo predstavuje 56-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku. Táto situácia vytvára obrovský tlak na azylové systémy európskych krajín.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
