Pohľad z rachotiaceho nadzemného vlaku na štvrť Brentwood v hlavnom meste pripomína farebnú mozaiku zaprášených pozemkov plných smetiarskych áut, priemyselných prívesov, údržbárskych dielní a ďalších objektov. A teraz sa plánuje ešte ďalší projekt.

Ide o parkovanie pre stovky školských autobusov. Podľa 62-ročnej Sharon Edwards, ktorá sleduje kvalitu ovzdušia v oblasti, aby mohla varovať svojich susedov pred zdravotnými rizikami, je to už príliš veľa.

„Umožňuje im to vidieť, čo vlastne dýchame – a čo pravdepodobne poškodzuje ich zdravie, zdravie ich detí, ba aj nenarodených detí,“ povedala pre Context pred svojím dvojposchodovým tehlovým domom.

Edwards je súčasťou rastúceho hnutia za environmentálnu spravodlivosť, ktoré sa usiluje o ochranu chudobných oblastí a komunít etnických menšín. Tie často neúmerne trpia následkami znečistenia – či už bývajú blízko diaľnic alebo v oblastiach náchylných na záplavy a extrémne teploty.

Hnutie si získalo pozornosť počas vedenia Joea Bidena, ktorý nariadil, aby 40 percent federálnych investícií do čistej energie a klímy smerovalo do marginalizovaných komunít.

Tieto peniaze pomohli zvyšovať energetickú efektivitu v chudobných domácnostiach, vymieňať olovené potrubia na pitnú vodu alebo – ako v Brentwoode – riešiť vplyv priemyselného znečistenia na zdravie obyvateľov.

Jeho nástupca Donald Trump však tieto snahy zrušil v rámci širšej snahy Bieleho domu odstrániť iniciatívy diverzity, rovnosti a začlenenia (DEI).

Možnosti sa zmenili

Iba 8 km severne od Bieleho domu sa komunita nachádza v oblasti, ktorá podľa neziskovky Empower DC obsahuje polovicu priemyselnej pôdy mesta – a zároveň niektoré z jeho najchudobnejších štvrtí.

Podľa komunitného organizátora Empower DC Anthonyho Davida dosiahli miestne kampane počas Bidenových rokov hmatateľné zmeny.

Opustená škola sa premenila na komunitné centrum (má sa otvoriť tento rok) a mesto začalo vyšetrovanie chemického zariadenia, proti ktorému obyvatelia dlho protestovali.

Teraz však Trumpov obrat ohrozuje podobné iniciatívy, najmä budúcnosť monitorovania ovzdušia, ktoré sa vďaka podpore podarilo spustiť počas posledných dvoch rokov.

„Plánovali sme ďalšiu etapu meraní, ale nebudeme ju môcť realizovať – aspoň nie tým istým spôsobom,“ povedal David.

„Samozrejme, v práci budeme pokračovať, ale musíme nájsť spôsob, ako to zapadne do našich ostatných kampaní.“

Staré rany, nové hrozby

V apríli správca Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) Lee Zeldin zrušil viac ako 6 miliárd dolárov v grantoch zameraných na environmentálnu spravodlivosť. Medzi nimi boli a programy, ktoré  monitorovali ovzdušie vo viacerých mestác. Zeldin to odôvodnil tým, že majú obmedzený účinok.

EPA neodpovedala na otázku, či dotknuté granty budú presunuté do iných programov. Podľa organizácie Earthjustice návrhy rozpočtov v Kongrese taktiež vypúšťajú financovanie environmentálnej spravodlivosti.

Aj keď federálny zákaz financovania a zberu dát zostáva predmetom súdnych sporov, obhajcovia environmentálnej spravodlivosti sa nevzdávajú.

„V súčasnosti prebiehajú rozhovory medzi komunitnými organizáciami, ako túto situáciu zvládnuť,“ povedal pastor Leo Woodberry z Južnej Karolíny, ktorý sa tejto oblasti venuje už desaťročia.

„Mnohí Afroameričania hovoria: už sme si tým prešli a dokázali sme urobiť úžasné veci.“

Jeho skupine boli zmrazené dva federálne granty, čo zabrzdilo plány na obnoviteľnú energiu a energetické úspory v komunite. Museli tiež zrušiť dve pozície v rámci vidieckej podpory.

Zatiaľ má Woodberry len málo možností, ako výpadok nahradiť – okrem odhodlania pracovať oveľa viac na dobrovoľnej báze.

Od boomu k útlmu

Boj za environmentálnu spravodlivosť má dlhú históriu, ale „za Bidena“ sa dostal do centra federálnej politiky.

Ryan Hathaway, bývalý riaditeľ pre environmentálnu spravodlivosť v Rade Bieleho domu pre kvalitu životného prostredia, uviedol, že federálne investície za posledné štyri roky prekročili ciele, pričom viac ako 70 percent smerovalo do znevýhodnených komunít.

Na kritiku, že financovanie zatiaľ neprinieslo výrazné výsledky, odpovedá: „Práca sa len začala.“

Miestne samosprávy, neziskovky, filantropi a ďalší sú teraz pripravení v práci pokračovať. „Dynamika sa jednoducho presunula na iné miesto,“ povedal Hathaway.

Mnohé štáty si v posledných rokoch vybudovali infraštruktúru pre environmentálnu spravodlivosť, hovorí Sacoby Wilson, profesor verejného zdravia na Univerzite v Marylande.

Poukazuje na mapovacie nástroje v Severnej Karolíne, ktoré sledujú vplyvy na chudobné komunity, ako aj na oficiálne komisie a úrady pre environmentálnu spravodlivosť v Marylande a Pensylvánii.

Okrem toho zákony o „kumulatívnych dopadoch“ v Kalifornii, New Jersey a v iných mestách, umožňujú regulátorom posudzovať historické škody znečistenia v chudobných oblastiach – namiesto toho, aby vyšetrovali len jednotlivé znečisťujúce látky.

„To, že sme prešli od boomu k útlmu, ešte neznamená, že celé hnutie zlyhá,“ povedal Wilson. „Stále vieme robiť tie isté veci – len to musíme presunúť na úroveň štátov.“

Filantropi ako Nadácia Nathana Cummingsa budú environmentálnu spravodlivosť naďalej podporovať, a neziskovky ako National Equity Atlas sa snažia nahradiť výpadky v zbere údajov, ktoré vznikli po zásahoch Trumpovej administratívy.

V Kalifornii a New Jersey ostávajú štátne vlády odhodlané.

„Dlhodobo uznávame, že posilňovanie environmentálnej spravodlivosti – a našich politík ako celku – si vyžaduje zmysluplnú spoluprácu s komunitami,“ uviedla emailom Yana Garcia, ministerka pre ochranu životného prostredia v Kalifornii.

Federálna EPA podľa nej historicky „zdieľala tento postoj“. „Dúfame, že sa k tomu znova vrátia,“ dodala.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne