Úlohou českej diplomacie nie je hodnotiť vnútorné politické rozhodnutia partnerov, avšak je dôležité zdôrazniť, že Česko nevidí dôvod na zrušenie protiruských sankcií.
ČTK to dnes oznámil minister zahraničných vecí Jan Lipavský, po tom, čo slovenský parlament uznesením zaviazala členov kabinetu premiéra Roberta Fica, aby na medzinárodnej úrovni už nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Rusku.
Slovensko sa podieľa na protiruských sankciách ako členská krajina Európskej únie, ktorá kvôli pokračujúcej vojenskej agresii Ruska na Ukrajine v máji schválila už 17. balík reštrikcií voči Moskve. Schválenie nových sankcií i predlžovanie tých existujúcich si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských krajín európskeho bloku.
"Úlohou českej diplomacie nie je hodnotiť interné politické rozhodnutia našich partnerov. Avšak považujeme za dôležité zdôrazniť, že Česko nevidí dôvod na zrušenie sankcií," uviedol Lipavský.
Naopak, zdržiavanie Ruska pri vyjednávaní o pokoji zbraní podľa neho ukazuje, že je nutné vyvinúť ďalší tlak na Moskvu, vrátane tvrdších sankcií. "Ide o rozhodnutie v záujme bezpečnosti občanov EÚ vrátane tých českých a slovenských," dodal šéf diplomacie.
V stredu Lipavský nutnosť zvýšenia tlaku na Moskvu zdôraznil tiež v nadväznosti na pondelkové rokovanie ruskej a ukrajinskej delegácie v Istanbule. Rusko podľa ministra len recyklovalo ultimáta z roku 2022.
Vojnu proti Ukrajine rozpútalo vo februári 2022 Rusko svojou ozbrojenou inváziou do susednej krajiny. V Istanbule sa druhýkrát za posledné tri roky zišli priamo ukrajinská a ruská delegácia, ktoré sa dohodli na výmene vojnových zajatcov, ktorí sú ťažko zranení alebo mladší ako 25 rokov, a návrate ďalších tiel padlých vojakov.
Prielom v otázke možného prímeria vo vojne však rokovanie neprinieslo.
Ukrajina súhlasí s nedávnym americkým návrhom na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ruská strana v pondelok podľa agentúr spomínala len možnosť niekoľkodňových prerušení bojov na niektorých úsekoch frontu.