Hindou Oumarou Ibrahim z Čadu má jasný odkaz pre svetových lídrov: „Nie sme obete, sme strážcovia prírodného sveta, ktorí sa zaviazali udržiavať prírodné rovnováhu planéty pre budúce generácie.“ Takto začína predsedníčka Stáleho fóra OSN pre záležitosti pôvodného obyvateľstva predhovor k správe, ktorá môže zmeniť pohľad na globálny boj proti klimatickej kríze.

Štúdia The State of the World‘s Indigenous Peoples, ktorú OSN zverejnila koncom apríla, prináša znepokojivé čísla: pôvodné obyvateľstvo tvorí len šesť percent svetovej populácie, ale chráni až 80 percent zostávajúcej biodiverzity planéty. A predsa dostáva menej ako jedno percento medzinárodného klimatického financovania.

„Ak sa tieto systémy nezmenia, klimatické opatrenia riskujú opakovanie tých istých vzorov vylúčenia a vyvlastnenia, ktoré dlhodobo podkopávajú práva pôvodného obyvateľstva aj globálne environmentálne ciele,“ varuje správa.

Zelené projekty bez súhlasu

Paradox sa najjasnejšie prejavuje v projekte na získavanie lítia v americkom štáte Nevada. Správa Human Rights Watch a ACLU z februára tohto roku dokumentuje, ako americká vláda schválila najväčšiu lítiová baňu v krajine bez súhlasu kmeňov Numu a Newe. Projekt má dodávať suroviny pre batérie elektrických áut – symbol boja proti klimatickej zmene.

Úradom na správu federálnych pozemkov stačili tri kolá poštových oznámení trom kmeňovým vládám. Dôkladná konzultácia sa nekonala. Miesto bane je pritom posvätné: v roku 1865 tam americkí vojaci zabili desiatky mužov, žien a detí spomedzi pôvodného obyvateľstva. 

„Thacker Pass je spojený s násilným americkým osadníckym kolonializmom aj s novou érou vykorisťovania zdrojov,“ uvádza 133-stranová analýza.

Podobné problémy sa množia po celom svete. Správa OSN dokumentuje, ako sú "zelené" energetické projekty presadzované bez súhlasu, ako sa politické rozhodnutia robia v miestnostiach, kde hlasy pôvodného obyvateľstva chýbajú, a ako komunity čelia vysídleniu pre projekty, ktoré sa prezentujú ako riešenie klimatickej krízy.

Strážcovia bez hlasu

Práve tí, ktorí chránia planétu najviac, nemajú takmer žiadne slovo pri rozhodovaní o jej budúcnosti. Publikácia OSN kombinuje prípadové štúdie z celého sveta s údajmi Svetovej zdravotníckej organizácie a skúsenosťami lídrov spomedzi pôvodných obyvateľov zo siedmich svetových regiónov.

Výsledok je alarmujúci. Pôvodné obyvateľstvo čelí "neúmernému dopadu klimatickej krízy", ale systémy financovania klimatických opatrení ho systematicky ignorujú. Správa volá po "seizmickej zmene v tom, ako sa pôvodné znalosti chápu a rešpektujú" – nie ako "tradičné" alebo folklórne, ale ako vedecké a technické poznatky.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne