Približne tucet sýrskych žien v Damasku, sedeleli spolu v kruhua boli ochotné podeliť sa o svoje každodenné starosti. Ich stretnutie však zatienil strach, že takéto aktivity by sa mohli čoskoro skončiť pre zníženie medzinárodnej pomoci.
Komunitné centrum, financované Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ponúka dôležité služby pre ľudí v núdzi. V iných častiach krajiny, zničenej vojnou a slabou ekonomikou, sa k nim rodiny často vôbec nedostanú.
„Nemáme žiadnu stabilitu. Sme vystrašení a potrebujeme podporu,“ povedala pre Context Fatima al-Abbiad, matka štyroch detí, „Doma je veľa problémov, veľa napätia, veľa násilia, pretože nemáme príjem.“
Budúcnosť centra je neistá, pretože UNHCR musel obmedziť svoje aktivity v Sýrii pre zníženie medzinárodnej pomoci. Stalo sa tak po tom, čo prezident USA Donald Trump, zastavil zahraničnú pomoc.
Tieto škrty spôsobia zatvorenie takmer polovice centier UNHCR v Sýrii a služieb, ktoré poskytujú. Od vzdelávacej podpory a zdravotníckeho vybavenia až po duševné zdravie a poradenské sedenia. A to práve v čase, keď ich obyvateľstvo najviac potrebuje. Státisíce sýrskych utečencov sa totiž po páde Bashara al-Asada minulý rok vracajú domov.
Veľká strata
Zástupca UNHCR v Sýrii, Gonzalo Vargas Llosa, označil situáciu ako „katastrofu“ a uviedol, že agentúra bude mať problém pomáhať vracajúcim sa utečencom:
„Myslím si, že sme boli donútení – a úmyselne používam slovo donútení – prijať plány, ktoré sú skromnejšie, než by sme si priali,“ povedal.
„Trvalo nám roky vybudovať tú výnimočnú sieť podpory, a takmer polovica z nej sa teraz zatvorí presne v momente, keď sa utečenci a vnútorne vysídlení ľudia (IDP) začínajú vracať.“
Hovorca UNHCR uviedol, že agentúra v júni zatvorí približne 42 percent zo svojich 122 komunitných centier v Sýrii, čo pripraví o pomoc asi pol milióna ľudí a zníži podporu pre ďalších 600-tisíc, ktorí využívajú zvyšné centrá.
UNHCR tiež prepustí 30 percent svojho personálu v Sýrii, dodal hovorca. Program podpory živobytia, ktorý pomáha malým podnikom, sa zmenší o 20 percent, pokiaľ sa nenájde nové financovanie.
Centrum v Damasku navštívi denne asi 100 ľudí, uviedla Mirna Mimas, supervízorka z cirkevnej charity GOPA-DERD, ktorá centrum prevádzkuje v spolupráci s UNHCR. „Vzdelávacie programy centra, ktoré minulý rok pomohli 900 deťom, sú už teraz ohrozené,“ povedala Mimas.
Nour Huda Madani (41) uviedla, že mala šťastie, že jej centrum pomohlo so starostlivosťou o jej autistické dieťa. „Naučili ma, ako s ním pracovať,“ povedala matka piatich detí.
Ďalšia návštevníčka, Odette Badawi, uviedla, že centrum bolo pre jej psychickú pohodu dôležité po jej návrate do Sýrie pred piatimi rokmi – potom, ako ušla do Libanonu po vypuknutí vojny v roku 2011.
„(Centrum) mi dalo pocit, že som znovu súčasťou spoločnosti,“ povedala 68-ročná žena.
Mimas dodala, že ak by sa centrum zatvorilo, bol by to pre komunitu obrovský úder: „Ak im budem musieť oznámiť, že odchádzame, budem plakať skôr ako oni,“ povedala.
Obmedzená pomoc
Financovanie pomoci pre Sýriu už predtým klesalo, ešte pred rozhodujúcimi škrtmi prezidenta Trumpa v rámci Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj a znižovaním rozpočtov na zahraničnú pomoc aj v iných krajinách. Najnovšie údery však prichádzajú v mimoriadne nevhodnom čase.
Od zvrhnutia bývalého prezidenta Asada islamistickými povstalcami v decembri minulého roka sa podľa odhadov OSN vrátilo z okolitých krajín do Sýrie približne 507-tisíc utečencov a asi 1,2 milióna vnútorne vysídlených osôb sa vrátilo domov.
Llosa povedal, že vzhľadom na škrty v pomoci bude UNHCR schopný podporiť len obmedzený počet zo 6 miliónov Sýrčanov, ktorí utiekli z krajiny od roku 2011.
„Budeme môcť pomôcť iba tým, ktorí sa bezpodmienečne chcú vrátiť a jednoducho na to nemajú prostriedky,“ povedal Llosa. „To znamená, že budeme musieť byť veľmi selektívni, na rozdiel od toho, čo sme pôvodne chceli – byť otvorení a dostupní pre všetkých.“
Ajúb Merhí Hariri počítal s podporou z programu živobytia, aby splatil peniaze, ktoré si požičal na založenie podniku po návrate do Sýrie koncom roku 2024. Po 12 rokoch v Libanone sa vrátil do mesta Dará na juhozápade Sýrie a zistil, že jeho dom je zničený – bez dverí, bez okien, bez vody a elektriny.
Presťahoval sa k príbuzným a zaregistroval sa v centre podporovanom OSN v Dar’á, aby mohol rozbehnúť podnikanie s výrobou korenín a uživil tak svoju rodinu a chorú matku.
Aj keď sa jeho podnikaniu darilo, povedal, že po zrušení podpory na živobytie bude mať problém splácať svoj dlh 20 miliónov sýrskych libier (približne 1 540 dolárov).
„Chvála Bohu, podnikanie bolo úspešné a zabezpečuje nám príjem na prežitie. Ale dlh splatiť nedokážem,“ dodal so strachom. „Budem musieť všetko predať.“