Ste dlhodobým zástancom transformácie európskeho obranného priemyslu. Vidíte v nej pokrok?
Európa disponuje všetkými prostriedkami a silným priemyslom pre vývoj vojenských schopností, ktoré sú základným pilierom vierohodnosti síl nášho kontinentu. Čo nám však chýba, je budovanie spoločných vojenských veliteľstiev a základní.
Čo myslíte spoločnými veliteľstvami a základňami?
Mnoho našich krajín, predovšetkým moje rodné Francúzsko, vidí suverenitu národov iba v práci s vlastným priemyslom, čo je podľa mňa veľká chyba. To, ako organizujeme priemysel na európskej úrovni, je absolútne zásadné, ak chceme vyvinúť niečo, čo je koherentné a nebude stáť veľa peňazí.
Keď sa duplikuje napríklad výroba lietadiel pre jednotlivé štáty, vyrobí sa ich oveľa menej za viac peňazí. A to ani nehovorím o medzištátnom prepojení.
Európskej únii chýba jasná vízia budovania týchto kapacít, čím sa líši od NATO, ktoré má dobre fungujúci Proces obranného plánovania. Za to zodpovedá politické vedenie. To je schvaľované každé štyri roky všetkými členmi Aliancie a obávam sa, že Európa by sa na takomto vedení nezhodla.
Ak sa chceme skutočne postarať o bezpečnosť nášho kontinentu, treba tiež objasniť, o akej Európe sa bavíme. Myslím, že Európska únia nestačí. Mali by sme zahrnúť Britov, Nórov a musíme myslieť aj na Turecko.
Kapacity máme
Je teda vojenská reakčná rýchlosť európskou Achillovou pätou?
My vlastne máme kapacitu rýchlo reagovať, ale musíme ju harmonizovať. Predpisy európskych krajín reakciu často sťažujú. Napríklad v Spojenom kráľovstve môže vláda rozhodnúť o nasadení síl bez okamžitého informovania parlamentu. Rovnako vo Francúzsku, kde o tom môže rozhodnúť prezident. Ale napríklad v Nemecku potrebujú súhlas Bundestagu.
Opäť budem porovnávať situáciu s Alianciou, ktorá má organizáciu velenia a kontroly, ktorá je pripraven...
Zostáva vám 85% na dočítanie.