Spojené štáty mienia obnoviť jadrové rozhovory s Iránom. Osobitný splnomocnenec USA pre Blízky východ Steve Witkoff sa kvôli tomu plánuje stretnúť na budúci týždeň v Osle s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím, píše portál Axios s odvolaním sa na dva nemenované zdroje.
Witkoff a Arakčí boli podľa týchto zdrojov v kontakte v priebehu izraelsko-iránskeho 12-dňového konfliktu, do ktorého sa jednorazovo zapojili aj Spojené štáty, a v kontakte zostávajú aj odvtedy.
Rokovania s USA
Americká ani iránska strana schôdzku v Osle nepotvrdila. Irán sa sprvu po konflikte odmietal zapojiť do rokovaní s USA, jeho postoj sa však postupne zmiernil. Úlohu prostredníka medzi oboma krajinami zohráva ománska a katarská diplomacia.
Kľúčovou témou budúcich rozhovorov bude podľa Axiosu otázka iránskych zásob vysoko obohateného uránu, vrátane približne 400 kilogramov uránu obohateného na 60 percent.
Izraelskí a americkí predstavitelia tvrdia, že tento materiál je pochovaný v troch jadrových zariadeniach vo Forde, Natanze a Isfaháne, kde obe krajiny zaútočili vzdušnými údermi. Irán v tejto chvíli nie je vzhľadom na sutiny schopný zabezpečiť si prístup k týmto zásobám, píše Axios.
Arakčí dnes na sociálnej sieti X uviedol, že Irán je naďalej viazaný Zmluvou o nešírení jadrových zbraní a z nej vyplývajúcim systémom kontrol.
Konflikt s Izraelom
Spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu však podľa neho bude mať z bezpečnostných dôvodov na starosti iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti, a to na základe zákona, ktorý minulý týždeň schválil parlament.
Izrael v piatok 13. júna rozsiahlym leteckým úderom zaútočil na iránsku jadrovú a vojenskú infraštruktúru a ďalšie ciele. Deklarovaným cieľom úderov bolo zničenie iránskeho jadrového a raketového programu.
Útok začal izraelsko-iránsky konflikt a každodenné vzájomné vzdušné útoky oboch krajín. Do konfliktu sa leteckými údermi na tri jadrové zariadenia jednorazovo zapojili aj Spojené štáty.
V noci na 24. júna potom oznámil americký prezident Donald Trump prímerie medzi Izraelom a Iránom, ktoré je dodržiavané. Irán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program slúži výlučne civilným účelom.
MAAE však v minulosti vo svojich správach opakovane uviedla, že Irán obohacuje urán na úroveň, ktorá ho podľa agentúry približuje k možnej výrobe jadrovej zbrane.
Na výrobu jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent. Obohatenie uránu z 60 na 90 percent už predstavuje relatívne malý technologický krok. Izrael je jedinou krajinou na Blízkom východe, o ktorej sa všeobecne predpokladá, že disponuje jadrovými zbraňami.