Amazonský prales v Peru začal po roku 2000 miznúť omnoho rýchlejšie. Rozloha dažďového pralesa, ktorú odvtedy v krajine stihli vyrúbať, je 14-krát väčšia než rozloha Los Angeles. Za väčšinu výrubu lesa sú pritom zodpovední malí farmári. Vyplýva to z analýzy satelitných máp a projektu MAAP (Monitoring of the Andean Amazon Project), za ktorou stojí skupina výskumníkov z Washingtonu. Farmári podľa nich môžu až za 80 percent zmiznutého dažďového pralesa v Peru.
„Jedným z dôležitých zistení tohto projektu je, že odlesňovanie nie je spôsobené pestovaním palmového oleja alebo stavaním priehrad, ale činnosťou malých poľnohospodárov,“ povedal Matt Finer, riaditeľ MAAP. Ich analýza ukázala, že poľnohospodári spolu s nelegálnou ťažkou zlata a výstavbou ciest pripravili Peru od roku 2001 až o 1,8 miliónov hektárov pralesa.
Výskum zdôrazňuje, že vláda dnes čelí neľahkému rozhodovaniu. Musí totiž nájsť kompromis medzi potrebami chudobných poľnohospodárov a pritom chrániť vzácne a rozmanité ekosystémy. „Občianska spoločnosť a vláda sa musia pri stanovovaní svojich priorít postaviť zložitej realite,“ povedal Finer. Peruánski politici a úradníci sa k situácií nevyjadrili.
Peru je opakom susednej Brazílie, ktorú pokrýva najväčší dažďový prales na svete a kde sú malí farmári zodpovední len za asi tretinu výrubu. Môže to byť spôsobené väčšou mierou chudoby v Peru, čo len podčiarkuje potrebu zlepšiť situáciu na trhu práce, ale aj majetkové práva ľudí. Potom by už farmári neboli odkázaní na stínanie stromov vo vzácnom pralese. Viac ako pätina Peruánčanov dnes žije v chudobe. Prezident Pedro Pablo Kuczynski vyhlásil, že chce toto číslo v nasledujúcich piatich rokoch znížiť až o polovicu.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
