Zástupcovia členských štátov Európskej únie sa dnes zhodli na osemnástom balíku sankcií proti Rusku, uviedli diplomatické zdroje.
Premiér Robert Fico už vo štvrtok večer informoval, že Slovensko stiahne svoju blokáciu. Nové protiruské obmedzenia, ktoré mieria najmä na energetický a bankový sektor, potom dnes formálne v Bruseli schválili aj únijní ministri pre európske záležitosti.
„EÚ práve schválila jeden zo svojich doteraz najsilnejších balíkov sankcií proti Rusku,“ potvrdila následne na sieti X šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
Tlak na Moskvu
Dosiahnutie zhody ihneď uvítala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Európska únia bude podľa nej v tlaku na Moskvu pokračovať, kým ruský prezident Vladimír Putin vojnu na Ukrajine neukončí. "Útočíme priamo na srdce ruskej vojnovej mašinérie. Zameriavame sa na jej bankový, energetický a vojensko-priemyselný sektor a stanovujeme aj nový dynamický cenový strop ropy," napísala predsedníčka komisie na sociálnej sieti X.
V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu má podľa Bruselu postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu. Jeho prijatá verzia počíta so znížením cenového stropu na ruskú ropu a zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2, objasnila Kallasová.
Na sankčný zoznam EÚ podľa nej prvýkrát zaradila najväčšiu rafinériu ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť v Indii. Opatrenia zasiahnu aj tých, ktorí podľa Kallasovej „indoktrinujú ukrajinské deti“.
Terčom sankcií sa stane aj ďalších 105 lodí, ktoré Brusel považuje za súčasť tzv. ruskej tieňovej flotily, a ich podporovatelia. Ruské banky budú mať zase obmedzený prístup k zahraničnému financovaniu.
„Vyvíjame väčší tlak na ruský vojenský priemysel, čínske banky, ktoré umožňujú obchádzanie sankcií, a blokujeme vývoz technológií používaných v bezpilotných lietadlách. Neustále budeme zvyšovať náklady, takže zastavenie agresie sa pre Moskvu stane jedinou možnosťou,“ napísala Kallasová.
Záchytný mechanizmus
Sankcie sa týkajú aj teraz nefunkčných baltských plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 a majú viesť k tomu, že z nich ani v budúcnosti Rusko nebude mať zisk. Sú tiež namierené proti takzvanej ruskej tieňovej flotile, čo sú zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a ktorými Moskva obchádza existujúce exportné obmedzenia.
Česku sa do sankčného balíka podarilo presadiť takzvaný záchytný mechanizmus (catch-all mechanizmus), ktorý má colným správam členských krajín umožniť lepšie brániť obchádzaniu sankcií. Dáva im totiž možnosť zastaviť vývoz tovaru, keď bude hroziť, že by sa mohol cez tretie krajiny dopraviť do Ruska a použiť vo vojne proti Ukrajine.
Predseda vlády vo štvrtok uviedol, že slovenskí zástupcovia sankčný balík vetovali celkovo šesťkrát. Slovenská republika má podľa jeho slov k dispozícii písomné záväzky eurokomsie podpísané jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a kolégiom komisárov, ktoré sa týkajú plánu zastaviť dodávky ruského plynu do EÚ od roku 2028.
Slovensko podľa Fica tento plán nikdy nepodporí, blokovanie sankcií by ale podľa jeho slov ohrozilo záujmy krajiny.