Asi štvrtina všetkých tehál na svete sa vyrába v Južnej Ázii, kde sa používajú na stavbu domov a tovární, keďže čoraz viac ľudí sa sťahuje do miest za prácou.

Výroba tehál však prispieva k znečisteniu ovzdušia a emisiám skleníkových plynov, pričom pokusy o ich zníženie doteraz zlyhávali.

Podľa Programu OSN pre životné prostredie je výstavba, napájanie energiou, vykurovanie a chladenie budov jedným z hlavných faktorov klimatickej zmeny — generuje 37 percent ročných globálnych emisií skleníkových plynov.

India ročne vyprodukuje 250 miliárd tehál, nasleduje Bangladéš s 27 miliardami, Pakistan a Nepál, uvádza štúdia Svetovej banky z roku 2020. Najväčším výrobcom te/+hál na svete je Čína s produkciou viac než 1 bilión tehál ročne.

Výroba tehál a životné prostredie

V južnej Ázii sa hlina získava z pôdy, kopcov a riečnych brehov, následne sa tvaruje a suší a potom sa vypaľuje v peciach, v takzvaných tehelniach.

Odstraňovanie úrodnej vrchnej vrstvy pôdy na výrobu tehál znižuje poľnohospodársku produkciu, uvádza štúdia z roku 2018 publikovaná v časopise Environmental Management.

Tehelne spaľujú fosílne palivá – najmä uhlie – a uvoľňujú skleníkové plyny a jemné prachové častice, ktoré znečisťujú ovzdušie.

Len v Indii, kde sa polovica domov stavia z tehál, tehelne každoročne spotrebujú približne 35 miliónov ton uhlia a 25 miliónov ton biomasy. Eviduje to štúdia publikovaná v roku 2023 vo vedeckom časopise Nature.

Znečistenie zo spaľovania paliva v tehelniach spôsobuje respiračné problémy, vrátane bronchitídy, ktoré ročne zabijú asi 6-tisíc ľudí v Bangladéši a 55-tisíc ľudí v Indii, uvádza Svetová banka.

Hlavným kandidátom na náhradu tehál sú betónové bloky — najpoužívanejší stavebný materiál na svete, vyrábaný z cementu, piesku, štrku a vody.

V Indii sa podiel alternatívnych materiálov, vrátane betónových blokov, zvýšil na 25 percent v rámci výstavby, ale pokrok v Bangladéši a Nepále je podľa štúdie Svetovej banky obmedzený. Alternatívy majú aj svoje nevýhody.

Cement, ktorý tvorí približne 10–15 percent objemu betónu, je zodpovedný za 7 percent svetových emisií, uvádza štúdia Medzinárodnej energetickej agentúry z roku 2018.

Architekti v južnej Ázii sa snažili propagovať použitie prírodných, obnoviteľných materiálov, ako je bambus a drevo, na stavbu odolných domov — najmä vo vidieckych oblastiach.

Tieto „zelené budovy“ však tehly a betón nenahradili, čiastočne kvôli cene.

Cik-cak technológie

Zníženie používania niektorých surovín v cemente, ako sú slinkery (zložka, ktorá zabezpečuje tvrdnutie po zmiešaní s vodou), a opätovné použitie či recyklácia betónu by podľa Medzinárodnej energetickej agentúry mohli znížiť emisie.

Krajiny južnej Ázie skúmajú nové technológie pecí ako medzikrokové riešenie.

Prechod z energeticky náročných vysokých komínových pecí na takzvané cik-cak pece — kde sú tehly vnútri pece usporiadané do cik-caku. To zlepšuje prúdenie vzduchu — spotrebuje menej energie a produkuje menej znečistenia.

V Bangladéši bolo podľa výskumníkov z International Growth Centre so sídlom v Londýne na cik-cak technológiu prebudovaných viac než 90 percent pecí.

Technické zlepšenia v cik-cak peciach by mohli ďalej znížiť spotrebu energie o 10,5 percenta na jednu pec, uvádza nedávna štúdia publikovaná v časopise Science.

Nové inovácie, ako napríklad hybridná Hoffmanova pec, ktorá využíva teplo z odpadu a znižuje spotrebu energie na polovicu, by mohli pomôcť — tieto pece sú však podľa Svetovej banky až 15-krát drahšie než bežné pece s pevným komínom.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne