Americký prezident Donald Trump a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin v piatok spolu prvýkrát po niekoľkých rokoch osobne rokovali, a to na Aljaške.
Po trojhodinovom rokovaní na vojenskom letisku v Anchorage si pochvaľovali pokroky, ktoré dosiahli v riešení nielen ukrajinskej vojny, ale aj vzájomných vzťahov. Neprezradili však vôbec žiadny konkrétny výsledok. Trump akurát oznámil, že bude o rokovaní informovať ukrajinského prezident Volodymyra Zelenského a lídrov krajín NATO.
Trumpovým hlavným cieľom bolo dosiahnuť prímerie vo vojne na Ukrajine. Na spoločnej tlačovej konferencii, na ktorej ani jeden z politikov neodpovedal na otázky novinárov, americký prezident pripustil, že zatiaľ úplne nevyriešili ani najdôležitejší bod rokovania. Nepovedal ktorý, ale o prímerí hovoril ako o svojej priorite.
Nejasné závery
"Bolo veľa a mnoho bodov, na ktorých sme sa zhodli - na väčšine z nich, povedal by som. U niekoľkých dôležitých sme sa zatiaľ úplne nezhodli, ale dosiahli sme určitý pokrok," vyjadril svoje presvedčenie Trump, ktorý sa na Putina na začiatku tlačovej konferencie usmieval a nechal ho vystúpiť ako prvého.
Zároveň však americký prezident poznamenal, že v "pravdepodobne najdôležitejšej" časti rokovaní zhoda nebola. Vo vystúpení pred novinármi, ktoré niektorí z nich označujú za plné nejasných vyjadrení, však neuviedol, o čo išlo. Je však optimistický, že sa zhoda nájde.
Tým, že chce hovoriť predovšetkým so Zelenským, však podľa prvých komentárov v médiách naznačil, že na dosiahnutie pokroku sa očakáva jeho odpoveď, prípadne súhlas s ruským podmienkami.
Podľa ruského vládcu obaja štátnici dosiahli dohodu, ktorá „vydláždi cestu k mieru na Ukrajine“ bez toho, aby upresnil, o akú dohodu vlastne ide. Putin pripustil, že vojna je tragédia, a vyzval Európu na spoluprácu. Dúfa vraj, že európski lídri nepristúpia k provokaciám a nebudú torpédovať celý proces.
Ukrajincov označil za bratský národ, s ktorým majú Rusi spoločné korene. Pripomenul, že Rusko malo dlhodobo obavy o bezpečnosť svojich hraníc – čo bola aj jeho zámienka pre vojnu na Ukrajine. Pôvodné príčiny konfliktu sa podľa Putina musia odstrániť, aby prípadná dohoda dlhodobo vydržala. Bezpečnosť vraj chce zaistiť aj Ukrajine.
Putin vo svojom prejave zdôraznil, ako blízko je ruské územie k Spojeným štátom. Aljaška, bývalé ruské územie, je podľa neho súčasťou spoločnej histórie, ktorú krátko predstavil. Opísal sa ako spojenec Spojených štátov, nie ako rival. Pochválil svojho "drahého priateľa" Trumpa a vzdal hold histórii americko-ruského priateľstva, ktoré za posledné štyri roky upadlo, poznamenal.
„Dnes sme skutočne dosiahli veľký pokrok,“ povedal Trump bez toho, aby poskytol akékoľvek konkrétne podrobnosti, ktoré by naznačovali pokrok smerom k nastoleniu mieru na Ukrajine. Potom okamžite hovoril o svojom „skvelom vzťahu“ s Putinom. Ten pozval Trumpa na ďalšie rokovanie do Moskvy, na čo Trump povedal, že je to zaujímavá ponuka a že je možné, že sa to stane. Putin tiež vymenoval rôzne oblasti, v ktorých USA a Rusko môžu spolupracovať.
Po Putinovi do svojho prezidentského leteckého špeciálu nastúpil aj Trump a pred pol treťou ráno nášho času obaja Anchorage opustili.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová po samite uviedla, že privítanie prezidenta Putina s červeným kobercom na Aljaške ukazuje, že západné médiá sú v stave „šialenstva“. „Západné médiá sú v stave, ktorý možno nazvať šialenstvom, hraničiacom s úplným šialenstvom: Tri roky hovorili o izolácii Ruska a dnes videli červený koberec, ktorý privítal ruského prezidenta v Spojených štátoch,“ napísala na Telegrame.
Z prvej fázy rokovania bola jediná
Schôdzka sa skončila krátko pred pol jednou ráno nášho času. Pôvodne sa plánoval spoločný obed oboch prezidentov a následné rokovania o ďalších otázkach. Prvého rokovania na vojenskej základni Elmendorf-Richardson sa okrem Trumpa s Putinom zúčastnil aj americký minister zahraničia Marco Rubio a splnomocnenec Steve Witkoff, na ruskej strane boli minister zahraničia Sergej Lavrov a poradca Jurij Ušakov.
Prvá – a nakoniec jediná – fáza vrcholne sledovanej schôdzky tak trvala necelé tri hodiny. Kremeľ pred summitom odhadoval, že by rokovanie mohlo trvať až sedem hodín, plánoval sa obed a následné rokovania o ďalších otázkach. Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev po stretnutí ruskej štátnej televízii povedal, že išlo „pozoruhodne dobre“.
Šéf Bieleho domu Putina na letisku v Anchorage po deviatej hodine nášho času privítal s úsmevom. Trump niekoľkokrát zatlieskal, zatiaľ čo k nemu šéf Kremľa prichádzal po letiskovej ploche, a potom mu potriasol rukou. Lídri potom vstúpili na pódium s nápisom Aljaška 2025, kde zapózovali pre novinárov bez toho, aby sa k nim prehovorili.
Keď sa jeden z reportérov spýtal ruského prezidenta, či prestane na Ukrajine zabíjať civilistov, Putin sa iba pousmial a ukázal si na ucho.
Putinova limuzína zostala stáť
Prezidenti následne spoločne nastúpili do čierneho obrneného automobilu amerického prezidenta, prezývaného Beštia, ktorý ich odviezol na rokovanie. Podľa reportérov pritom stála Putinova limuzína Aurus na letiskovej ploche a bola pripravená ho vyzdvihnúť. Médiá výjav označili za neobvyklý. "Summit začal rozhovorom medzi štyrmi očami v limuzíne," napísala agentúra TASS.
Aj televízia Rossija 24 poznamenala, že toto gesto značí, že rokovania medzi oboma lídrami v skutočnosti začali už po ceste. Moderátorka stanice komentovala prvý kontakt oboch lídrov ako „mimoriadne priateľský postoj Trumpa k Putinovi“. Televízna stanica tiež ocenila „historické podanie ruky“ na letiskovej ploche.
„Putin, ktorý nenastúpil do svojho vlastného vozidla, ktoré naňho čakalo, sa usmieval a zdalo sa, že sa smeje, keď auto odchádzalo,“ všíma si denník Financial Times. Je veľmi nezvyčajné, aby sa vodcovia dvoch superveľmocí – a v tomto prípade protivníkov – zviezli v jednej limuzíne, píše denník The New York Times.
Putin hovorí anglicky dostatočne dobre, aby mohol viesť konverzáciu. To môže viesť k špekuláciám, o čom obaja lídri rokovali v súkromí. Podobne ako tomu bolo pri rozhovore, ktorý viedli v Hamburgu v roku 2017 na začiatku Trumpovho prvého funkčného obdobia, dodal NYT.
Stanica BBC píše, že v tak vrelé prijatie Rusi zjavne dúfali. Ruský vládca, ktorý pred viac ako tromi rokmi svojou ozbrojenou agresiou proti Ukrajine rozpútal najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny a ktorého Trumpov predchodca Joe Biden odsudzoval, sa nachádza na americkej pôde a je vítaný úsmevmi a zjavne neformálnou konverzáciou.
Trumpovým hlavným cieľom je dosiahnuť prímerie vo vojne na Ukrajine. Z ruského pohľadu však malo stretnutie obnoviť význam Moskvy ako superveľmoci a konfliktu s Kyjevom priradiť menší geopolitický význam. Lavrov na otázky médií povedal, že očakáva, že USA po summite zrušia niektoré sankcie voči Rusku. "Určite ich niekomu zruší, to je isté," povedal ruský minister.
O Ukrajine bez Ukrajiny
Ako poznamenáva agentúra AP, stretnutie oboch prezidentov by mohlo rozhodnúť nielen o ďalšom vývoji konfliktu, ale aj o osude európskej bezpečnosti. Neúčasť ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského označuje AP za úder pre politiku Západu v duchu „nič o Ukrajine bez Ukrajiny“.
Trump v piatok obavy časti ukrajinských a európskych politikov miernil, keď na palube vládneho špeciálu novinárom povedal, že prípadné rozhodnutie o výmene územia je na Ukrajine. „Nie som tu, aby som vyjednával za Ukrajinu, som tu, aby som ich dostal k (rokovaciemu) stolu,“ uviedol.
Trump stanici Fox News tiež povedal, že ak rokovania "nepôjde dobre, vstane a odkráča preč". Šéfa Kremľa označil za „múdreho chlapa“ a povedal, že sa obe strany rešpektujú. Trump zopakoval hrozbu uvalenia sankcií na Moskvu, pokiaľ rozhovory zlyhajú.
Na otázku, za akých okolností by stretnutie s Putinom vnímal ako úspešné, Trump pred stretnutím na palube špeciálu Air Force One odpovedal, že to nemôže povedať. "Nič nie je definitívne rozhodnuté. Chcem prímerie. Nebudem spokojný, pokiaľ to nebude dnes," povedal s tým, že do procesu sa zapojí aj Európa a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov v piatok povedal, že pokiaľ rokovanie prinesie výsledky, Kremeľ sa nebráni následnému trojstrannému stretnutiu.
Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev náladu pred stretnutím označil za „bojovnú“. „Prezidenti budú diskutovať o celom spektre vzťahov medzi USA a Ruskom, nielen o Ukrajine, a ich rozhovory budú zamerané na obnovenie vzťahov, a to nielen v ekonomike,“ podotkol Dmitrijev, ktorý je zodpovedný za investície a hospodársku spoluprácu.
Podľa Peskova sa mal summit týkať rôznych tém, od ukončenia vojny cez regionálne a medzinárodné problémy až po otázky bilaterálnych vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom a možnosti ekonomickej spolupráce. Jednou z tém mala byť aj obnova kontroly nad strategickými zbraňami.
Ako stretnutie Reagana a Gorbačova?
Zatiaľ čo niektorí experti pred stretnutím vyjadrili obavy, že by mohlo byť len ďalšou hrou Kremľa v snahe získať viac času, iní ho začínajú porovnávať s prelomovým stretnutím amerického prezidenta Ronalda Reagana a sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova v roku 1985, ktoré postupne viedlo ku koncu studenej vojny.
„Mohli by sme sa blížiť k prelomu, ak si Putin uvedomí, že Trump je jediným svetovým lídrom, ktorý kedy pomôže Rusku dostať sa z vojny a ukončiť jeho izoláciu,“ povedal stanici Fox News Fred Fleitz, ktorý za Trumpovho prvého funkčného obdobia šéfoval Národnej bezpečnostnej rade.
Mnoho svetových lídrov aj bezpečnostných expertov je však opatrených, pokiaľ ide o Putinov záujem ukončiť svoje vojnové ambície na Ukrajine.
"Gorbačov sa počas rokovaní s Reaganom snažil zvýšiť transparentnosť vlády a otvoriť ekonomiku. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Putin mal záujem o otvorenie Ruska. Namiesto toho chce brániť kurz, ktorý nastolil v posledných 25 rokoch. Putin nevysiela žiadne signály, ktoré vysielal Gorbačov v 80. rokoch," uviedol analytik.
Putin v minulosti opakovane Gorbačova kritizoval a rozpad Sovietskeho zväzu označil za „najväčšiu geopolitickú katastrofu storočia“.